Valentín nie je len sviatok zamilovaných párov. Valentínske posolstvo je o všímaní si potrieb iných, o videní zmyslu života zdokonaľovať sa v láske, poslania milovať bez podmienok (tomu predchádza vidieť svoje slabosti a byť si vedomý svojej odkázanosti na Vyššiu silu, Boha, lásku, milosrdenstvo iných ľudí).
V poslednom čase vnímam na internete sladké romantické fotky ľudí rovnakého pohlavia, ktoré ma majú upozorniť, že pri tejto problematike sa už do hĺbky nejde, lebo nič nemá kaziť ten dojem sladkosti a nevinnosti s pachuťou krivdy. Čo je ale homosexualita naozaj?
Ako postupovať, ak si svoje homosexuálne sklony nechcem viac nechať iba pre seba?
Jednoduchá otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď.
Určite dnes máme na spoločenskom stole dôležitejšie veci a určite sú prioritnejšie reformy ako reforma manželstva, napriek tomu si dnes môžeme znovu pripomenúť podstatu, ktorú nemusíme oslavovať, stačí o nej rozprávať a keď už rozprávame, môžeme to robiť distingvovane, bez kvetnatých, príliš emotívnych rečí či zbytočného teátra. Tak teda pozývam...
Sexuálna výchova nie je iba o tom a nemá byť iba o tom, ako povedať: "Nie," dokázať vyjadriť, čo sa mi v sexe páči a čo nie, kedy a ako mať prvý sex, zdôrazňovať, že sex musia mať deti bezpečne a inak je jedno ako, kedy a s kým, alebo že potrat je pre mladú nepripravenú ženu najlepšie riešenie.
Július sa narodil 8. augusta 1937 v Slivníku ako štvrté dieťa rodičom Júlii a Michalovi, ktorým sa po ňom narodilo ešte päť detí; moja mama ako to posledné. Rodičia boli chudobní a otec podľahol alkoholizmu. Mama im často nemala dať čo do úst. Boli nábožní a pokorní a akékoľvek nešťastie, vrátane vojny, raz prekonávali, inokedy zaháňali spoločnou...