Čo je láska a čo je "bromance"?
Čo je láska?
Láska je nekonečné krásno, láska je rajská blaženosť, láska je hrejivá spomienka, láska je neprekonateľná radosť, láska je najkrajšia obeta, láska je vytrvalé odhodlanie, láska je srdečné odpustenie, láska je umenšenie seba, darovanie sa inému, láska je nezaslúžená istota, láska je nepochopiteľné tajomstvo. Láska je aj bolesť z odlúčenia, bezmocnosti, straty.
Láska je večná. Nemá začiatok ani koniec.
Život ma naučil, že láska aj bolí a že je jediné, na čom záleží, je láska. Nič iné ako láska po nás nezostane a na nič krajšie sa človek nemôže po svojom odchode premeniť. Je to sila, ktorá ťa núti plakať, je to sila, ktorá ťa povzbudzuje bojovať, je to tvoja schopnosť vidieť krásne tam, kde ho iní prehliadajú, je to túžba činiť druhého šťastným. Vidieť v niekom takúto lásku ma napĺňa pokojom. Nikdy nemaj strach dávať tomuto svetu čistú lásku, hoci svet Ti vráti bolesť. Nikdy tú lásku nezameň za niečo iné, za niečo jednoduchšie, ale nechaj sa ňou viesť. Nie je nič krajšie, ako cítiť to, čo dnes už mnoho ľudí necíti; líšiť sa vnímaním a vyjadrovaním autentickej lásky.
Čo je "bromance?"
Z pojmu "bromance" vyplýva, že ide o vzťah alebo formu intímneho správania.
Je možné, aby sme v 21. storočí objavili novú formu medziľudského vzťahu, niečo čo svet ešte nepoznal? Je to nálepka na prelepenie niečoho, čo automaticky zahadzujeme, podceňujeme, nevieme to žiť, budovať a mať z toho radosť, ale predsa nám to chýba?
Anglický pojem pripomína skrátenú formu z "bro romance," akoby milostný vzťah medzi mužmi. Na prvý pohľad napodobňuje homosexuálnu lásku, ale v skutočnosti ňou nie je. Ide o platonickú nesexuálnu lásku medzi dvoma mužmi, ktorá sa podobá romantickému vzťahu.
Pri rozhovoroch s homosexuálnymi pármi sme sa často dostávali k téme Priateľstvo. Zistili sme, že byť napĺňaný v takomto vzťahu im z roka na rok chýba viac a viac, že ani romantická láska nie je všetko, že uspokojovanie sexuálnej potreby pri inom mužovi z dlhodobého hľadiska nie je také fascinujúce ani esenciálne a že túžba byť naplnený aj intímnym vzťahom s heterosexuálnym mužom je nestarnúca.
Žijeme v presexualizovanej dobe, preto by sme to neboli my, keby sme i "homosociálny" neokorenili aspoň štipkou z prívlastku "homoerotický." Heterosexuálny muž aby sa cítil v spoločnosti vinne za svoje správanie a musí svoju potrebu zakryť opitosťou. Homosexuálny muž, aby sa cítil vinne za to, že porušuje nepísané pravidlá homosexuálnej komunity, ak by radšej sex do rovnakopohlavného zväzku nemontoval. A tak do výkladu staronovej definície priateľstva sa opäť zmestia aj sexuálne prvky, nakoľko moderná spoločnosť neuznáva existenciu vnútornej spokojnosti bez napĺňania sexuálnej potreby. A keď už nablízku nie je partner, prečo by tie potreby nemohol naplniť priateľ? Heterosexuálny muž bude radšej ďalej opitý, aby pri tom mohol povedať svojim priateľom, ako ich má rád a objať ich.
"Bromance" je intímny, ale nesexuálny vzťah medzi mužmi. Jedná sa o výnimočne blízky, vzájomne naklonený, niekedy až homosexualitu pripomínajúci vzťah. Prevyšuje obraz priateľstva, na ktorý sme v našej kultúre zvyknutí a vyznačuje sa neobyčajne vysokou úrovňou emocionálnej intimity. Jeho vzniku napomáha emocionálna otvorenosť so zvýšenou expresivitou. To zrejme súvisí s otvorenejšou výchovou dneška a výchovných prístupov, ktoré oveľa menej bazírujú na tradičných modeloch správania sa spätých s daným pohlavím, kladú dôraz na emocionalitu, čo napomáha šíreniu i akceptovaniu "iného" správania sa. V našej kultúre však vždy bola a zrejme ešte dlho bude považovaná akákoľvek blízkosť dvoch nepríbuzných mužov za prejav homosexuality.
Hoci aj muži na Slovensku sa ženia neskôr v porovnaní s minulosťou, v našich zemepisných podmienkach nie je bežné, aby budovali neštandardné mužské putá (na napĺňanie potreby intimity a prejavovanie si určitých pozitívnych emócií), nakoľko uprednostňujú čo najskorší vstup do partnerských vzťahov so ženami, hoci aj nepripravení, zažívajúci niekoľko takýchto vzťahov do sobáša, neraz z nich vychádzajúci ako zranení či zneistení.
Je zrejme viac dôvodov, prečo sa začína používať pojem "bromance." Spropagovať stráviteľnejší obraz homosexuality ako možno ten lepší prostriedok na dosiahnutie cieľa v boji za rovnakopohlavné manželstvá. Dokázať svetu, že medzi mužmi sa odohráva všeličo a tak ani homosexualita nemusí byť vnímaná ako neprekonateľná odlišnosť. Zbúrať bariéry týkajúce sa pohlavia, sexuality a intimity. Homosexuálna komunita pojem skôr vníma ako romantický prvok v homosexuálnom vzťahu alebo prejavy náklonnosti ústiace do homosexuálneho partnerského vzťahu, zvádzanie, predohru až "light sex" alebo rôzne, aj erotické hry medzi bisexuálmi, zmätenými heterosexuálmi, heterosexuálmi s posunutými hranicami až sexuálne závislými či vzťahovo, sexuálne frustrovanými a homosexuálmi.
Niektorí pojem vnímajú ako homosexuálne partnerstvo bez sexu alebo na odpútanie pozornosti od homoerotických vzťahov, ktoré pre nich majú byť neprijateľné najčastejšie kvôli náboženskému či inému osobnému presvedčeniu.
Ak nie sme ukotvení v pojme priateľstvo, nemáme zážitok s autentickým priateľstvom, je možné očakávať, že budovať priateľstvo pokusom - omylom prinesie aj to zraňujúce, nenapĺňajúce, zneisťujúce.... a cesty dvoch ľudí sa po prvých nezhodách či problémoch napokon rozídu alebo sa dvaja ľudia nakoniec najmä použijú na určitú dobu, a to aj sexuálne.
Priateľstvo "vymenené" za partnerský vzťah (koniec pestovania priateľstva po nájdení si životného a/alebo sexuálneho partnera) nikdy nebolo priateľstvom!
Priateľstvo si dnes ľudia mýlia s kadečím (kamarátstvom, partnerstvom, partnerstvom bez záväzkov, výmenným obchodom, vzťahom zo zotrvačnosti, nudy, vďačnosti, kvôli pocitu viny voči niekomu atď.). Ale ono je hlbokým, čistým, nádherným, jedinečným a nesmierne napĺňajúcim vzťahom dvoch ľudí prevažne rovnakého pohlavia. Pri pohlaviach opačných zvyčajne buď predchádza partnerstvu (čo sa dnes už automaticky obchádza), alebo skôr existuje pri neheterosexuálnej orientácii jednej či oboch zúčastnených strán.
V mojom slovníku je priateľstvo úplne všetko, čo sa odohráva v partnerskom vzťahu, len ho neskresľuje erotická túžba, nekomplikuje sexuálne napätie ani ho neživí sexuálny pud.
Táto hnacia či stmeľujúca sila, ktorá inak zvykne držať partnerské vzťahy na ich začiatku, keď sa ešte dvaja dobre nepoznajú, tam chýba alebo je vedome kontrolovaná, aby sa dával o to väčší priestor čistej láske a vôbec duši ako takej už od samého začiatku.
Takéto vnímanie priateľstva je cudzie často nielen ateistom, ale už aj kresťanom, ktorí sú svojím náboženstvom viazaní budovať hlboké vzťahy s ľuďmi a aj každý jeden partnerský vzťah by mali stavať na čistom priateľstve. Zrejme či kresťan alebo nekresťan, na akýkoľvek nepríbuzný hlboký vzťah potrebujeme disponovať celou kopou sympatií vrátane erotického šteklenia, aby sme ho boli ochotní udržať?! A pritom priateľstvo je presná definícia jeho modernej a zrejme aj lobingom zneužívanej, a preto priateľskejšej nálepky - "bromance."
Dôverné priateľstvo môže pre muža znamenať rovnakú kvalitu vzťahu ako partnerstvo so ženou, avšak pred priateľom sa cíti slobodnejší, je otvorenejší a celkovo daný vzťah môže vnímať v niektorých záležitostiach či situáciách ako ten cennejší, nakoľko iný muž mu, prirodzene, v niektorých veciach rozumie viac, je kompatibilnejší.
Zdieľa v ňom tajomstvá, osobné až intímne záležitosti, vyjadruje autentickejšie emócie, je spontánnejší, prejavuje dôveru a vyjadruje lásku, je ochotný byť zraniteľný. Jednoducho viac odkrýva seba, neočakáva súdy, oceňuje nenárokovanie si na neho v priateľstve na rozdiel od partnerského vzťahu, žiadnu teatrálnosť, vyhrocovanú emocionalitu či tresty za nesplnené očakávania.
Dôverní priatelia na rozdiel od partneriek viac tolerujú, odpúšťajú a preto je možné byť v takýchto vzťahoch úprimnejší, otvorenejší, uvoľnenejší a viac sám sebou bez obáv z trestu z druhej strany či urazenia sa toho druhého, nechceného vyrábania si problémov z nepochopenia či neuvedomovania si prirodzených intersexuálnych rozdielov, vysvetľovanie či uhladzovanie čoho, vyhýbanie sa čomu ich často len zbytočne oberá o energiu a elán. Niekedy majú pocit, že pred partnerkami musia častejšie popierať samých seba, potláčať svoje emócie, potreby, aby si to zbytočne nekomplikovali a rodí sa neúprimnosť, klamstvo, hromadí sa vnútorné napätie, nepohoda z hrania a nenaplnených potrieb.
Čo sa týka fyzickej intimity, v dôverných priateľstvách sú časté objatia a iné intímne prejavy neverbálnej komunikácie, napr. gestá a dotyky mimo sexuálneho kontextu.
Nedochádza k zanášaniu mysle a ovplyvňovaniu správania očakávaným sexom aj za cenu neúprimnosti či potlačenia autentických emócií. Musia často vyberať slová a zvažovať až modifikovať svoje postoje i správanie sa, aby sa vyhli konfliktu niekedy i kvôli (podľa ich vnímania veci) banalite. Potrebujú sa učiť byť tolerantnejší k emocionálnej nestabilite ženy, byť na ňu pripravení, ale i odolní voči nej, aby ju nevnímali ako útok na ich integritu či spochybňovanie ich schopností.
Hoci sa tieto intenzívne, emocionálne a láskyplné priateľstvá budujú v niektorých kultúrach či štátoch najmä na vysokej škole a potom kontakt stráca na intenzite z rôznych dôvodov, muži v strednom veku na nich radi spomínajú a ľutujú, že dovolili partnerke alebo manželke, aby sa stala prekážkou k pokračovaniu týchto vzťahov (pozri psychologickú štúdiu).