Tri morálne dilemy

V tomto článku si stručne povieme o troch morálnych dilemách - umelom ukončení tehotenstva, trende vynosiť dieťa iba pre seba, jednotlivca alebo homosexuálny pár a o umelom oplodnení – in vitro fertilizácii.

Budem sa držať morálnych a psychologických argumentácií. Morálne dôvody neznamenajú konzervatívne dôvody.

Pri prvej dileme nehovorím o umelom prerušení, ale ukončení tehotenstva, pretože prerušiť znamená následne môcť pokračovať, čo v prípade interrupcie nie je možné.

Je neetické a neprofesionálne sa tváriť, že žiadna žena podstupujúca umelé ukončenie tehotenstva nepotrebuje psychologickú, psychiatrickú konzultáciu alebo liečbu, najmä liečbu psychoterapeutickú, pretože nie raz sa stáva, že interrupciou sa odstráni problém, nie príčina.... alebo že problém či nespracovaná emócia sa presunie na iný objekt, ktorý v tomto prípade alebo pri inom uhle pohľadu ohrozením nie je. Z toho vyplýva, že sa nemôžeme tváriť, že žiadna žena nikdy nebola rozhodnutím sa pre interrupciu alebo vykonaním interrupcie traumatizovaná a nikdy ju žiadna žena neoľutovala či nechcela vrátiť čas späť.

Z povedaného vyplýva nesmierna dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie tehotnej ženy na začiatku tehotenstva pri nechcenom či neočakávanom tehotenstve, hľadanie skutočnej príčiny problému, autentického riešenia alebo v rámci pomoci pri spracovávaní tráum či negatívnych emócií.

Nakoľko väčšina interrupcií v skutočnosti nie je zo zdravotnej indikácie, a vtedy, vykonaním interrupcie lekár porušuje Hippokratovu prísahu, a nakoľko nová existencia rastúca v maternici ženy patrí iba jej asi z 25 %, pretože zvyšných 75 % podľa genetiky jej nepatrí, vzdávam hold všetkým ženám, ktoré sa rozhodli túto prepožičanú existenciu donosiť a odovzdať na adopciu, nech má šancu stať sa známym či skrytým hrdinom pre svoje úzke okolie či svet.

Viaceré známe osobnosti v retrospektívnych spomienkach uvádzajú, že tu vlastne ani nemali byť. Ich život sa mal skončiť krátko po počatí.

Keď sa na dieťa chceme pozrieť ako na neživý nechcený predmet sporu, štvrtinový vlastník majetku nemôže sám osebe a ani z vlastnej slobodnej vôle či rozhodnutia tento majetok predať ani zničiť beztrestne. Nehovoriac o tom, že chránime vzácne druhy organizmov od vajíčka či semienka pod hrozbou pokuty či odňatia slobody.

Prekvapuje ma vnímanie embrya, plodu ako nádoru či parazita v tele, príčinu psychickej záťaže. I uvedomelého laika pri tom napadne, že niečo v živote či v duši ženy nie je v poriadku a len ťažko to zmizne po potrate.

Je tu však jeden problém či skôr otázka – ako eliminovať stigmatizovanie veľmi odvážnych žien a posilniť podporu v zabezpečovaní všetkých potrieb počas gravidity vrátane vytvorenia priestoru pre diskrétne posledné mesiace gravidity až do utajeného pôrodu, aby to vôbec bola pre ženy zaujímavá voľba? A áno, je správne do tejto voľby nikoho nenútiť priamo ani nepriamo, rovnako ako nie je správne interrupciu ponúkať ako jediné správne riešenie.

Ďalšou dilemou je vynosenie dieťaťa pre niekoho iného, najmä pre homosexuálny pár, platenými ženami, kedy sa dieťa stáva predmetom diskrétnej ústnej kúpno-predajnej dohody či tajného obchodu. Tiež zaujímavá dilema vzniká pri plánovaní neexistencie druhého rodiča opačného pohlavia v živote dieťaťa ešte pred počatím tohto dieťaťa.

Z morálneho hľadiska nie je akceptovateľné rozhodovať dopredu o tom, že dieťa bude matkou nemilované, nechcené až predané. Egoisticky kreujeme nový život s morbidným plánom budúcnosti, nie nezištne sa staráme o siroty či týrané deti. Emočne zrelá osobnosť vie prijímať veci také, aké sú, dokáže nechať odísť a prispôsobiť svoje chcenie tak, aby neohrozila aspoň tých, ktorí sa sami nedokážu brániť a rozhodovať o vlastnom živote, teda deti. Ohrozením duševného zdravia je už len pobyt v maternici ako nechcené, nemilované. Zaujímavé sú tvrdenia dospievajúcich detí v minulosti predaných mužom: "Keby som mohol/mohla mať, chcel/chcela by som matku." Zdôrazňujem – keby som mohol/mohla mať.... Argument, že ani iné deti nemajú matky a sú šťastné musí osobnostne a emočne zrelého pozorovateľa dvíhať zo stoličky. No predsa tie iné deti matky nemajú zhodou okolností, neplánovane a i napriek tomu, že to nikto nedokázal ovplyvniť alebo že to bola tá najlepšia voľba pre zachovanie duševného zdravia dieťaťa. Napriek ospravedlneniu pre stav "bez matky" je pre každé dieťa náročné tento fakt spracovať. Obdobná situácia je pri plodení dieťaťa s rafinovane vopred naplánovaným stavom "bez otca."

To, že s tým súhlasia obe dospelé strany nie je pre mimoriadnu psychickú, emočnú krehkosť dieťa a neschopnosť sa k tomuto plánu vyjadriť žiadnou útechou a žiadnym ospravedlnením.

Treťou dilemou je umelé oplodnenie, kde vidím popri benefitoch aj jedno veľké negatívum – zasahovanie do Darwinovho prirodzeného výberu na bunkovej úrovni aj na úrovni dospelých jedincov s rôznymi anomáliami, ochoreniami, vyšším vekom, čo všetko môže ohroziť nielen priebeh gravidity, ale aj zdravie a život dieťaťa. Pre mňa je vždy zaujímavé skúmať dôvody, pre ktoré žena chce alebo pár chce dieťa práve takýmto spôsobom alebo za každú cenu.

Tieto tri morálne dilemy som nevybral náhodou – môže sa jednať o osobnostnú nezrelosť, výsledok vzťahových a emočných zranení, tendenciu niektorých ľudí vlastniť životy iných a rozhodovať o nich bez ohľadu na to, ako je ich život komplikovaný či náročný. Riešiť sa majú osobné, vzťahové a iné problémy dospelých jedincov, teda vnútorné nastavenie týchto ľudí, nevidieť príčinu vlastného vnútorného nepokoja v niekom či niečom inom či riešenie v odstránení alebo získaní dieťaťa. Nie je hanba konzultovať svoje rozhodnutie či zvažovanie aj s odborníkom na dušu. Budem si možno istejší, istejšia svojím rozhodnutí alebo viac preskúmam seba, odhalím skutočné pozadie svojich rozhodnutí, skutočný pôvod problémov, ktoré tak môžem začať riešiť a úspešne vyriešiť.