Od batoľaťa k adolescentovi

Dieťa sme schopní materiálne zabezpečiť takmer dokonale, ale zabúdame na jeho dušu, vnútorný svet. O tom svedčí zvýšená, často nezmyselná rozvodovosť, to, že ani jeden z rodičov nemá kvôli kariére či hypotekárnej ťarche čas na dieťa a to, že prevláda široký nezáujem vzdelávať sa v oblasti vývinovej psychológie, výchovného procesu. Chýba ochota skúmať reakcie dieťaťa a natrvalo napraviť, zmeniť svoje správanie voči nemu, ak je to potrebné. Rodičia na dieťa nemajú dostatok času a prostredie, ktoré, prirodzene, nemá voči deťom žiadne záväzky, ich vnútorne deformuje.

Dvojročné dieťa ešte nerozpráva, je podráždené (zlosťou trhá, ničí veci a po zákaze to zopakuje, resp. zákaz ignoruje, bije, hryzie iných, ubližuje sebe), plačlivé. Iste, obdobie vzdoru má u každého iný priebeh i trvanie, ale dieťa potrebuje istotu, stabilitu - potrebuje najmä matku do 4. roku života na plný úväzok a zvlášť syn potrebuje rovnako intenzívne aj otca už od samého začiatku. Dieťa nepotrebuje, aby si ho pohadzovali starí rodičia, strýkovia či tety, ale potrebuje cítiť blízkosť rodiča, vnímať jeho láskavú autoritu a osvojovať si jasné "pravidlá hry."

Neskôr príde puberta, dieťa začne vzdorovať opäť a rodičia sa čudujú, že všetky staršie deti to zvládli bez problémov a to posledné vyskúšalo už takmer všetko a nemá ešte ani 16. Iste, v období puberty sa komplikuje dodržiavanie pravidiel a disciplíny a priebeh puberty závisí i od temperamentu dieťaťa, no rodič nesmie zabúdať na to, že okrem bazírovania na dodržiavaní pravidiel, ktoré by sa nemali meniť (a aj tresty za ich nedržanie by mali platiť vždy a nie podľa nálady), by mal byť dieťaťu i naďalej vzorom, oporou, poslucháčom a priateľom.

Či už batoľa alebo pubescent, rodič má byť autoritou (nie bezmocným outsiderom), ktorá má čas vychovávať, chuť priblížiť sa potrebám dieťaťa, pochopiť svet dieťaťa a citovú absenciu (neprítomnosť, nezainteresovanosť) nekompenzovať hračkami, prehnanými odmenami či plnením príkazov dieťaťa, ktoré po stupňovaní chtivosti, ignorancie až agresivity dieťaťa nahradia zákazy. Dieťa je odrazom kvality našej výchovy, ale nie terčom našich nálad, komplexov, realizátorom našich nesplnených túžob. Ono je nová individualita, ktorá musí byť braná vážne.

Dnes vzrastá ignorancia a neposlušnosť detí voči rodičom a zákazy nepomáhajú. Ak dieťa nepovažuje rodiča za autoritu a vzor, nebude chcieť chápať ani to, čo mu zákazom chce vlastne rodič povedať. Bude ho vnímať iba ako nespravodlivý trest od nechápajúceho dospeláka. Zlyháva komunikácia. Kde absentuje (pokojná, zaujímavá, motivujúca a vytrvalá) komunikácia a nikdy neexistovali jasné pravidlá, tam niet ani rešpektu. Tam, kde niet vzoru, niet ani rešpektu.

Byť vzorom znamená v útlom veku zaujať a v puberte presvedčiť.

Ak medzi rodičom a dieťaťom existuje rokmi overený kvalitný dialóg, dieťa sa bude pýtať samo na názor rodiča a nebude problém dieťaťu vysvetliť, že na sex a vážny partnerský vzťah v puberte ešte nie je psychicky zrelé (vysvetliť, že duša zreje rovnako ako telo, len jej to trošičku dlhšie trvá), že skorý sexuálny zážitok by mohol mať veľmi negatívny dopad na jeho prežívanie a vnímanie lásky a sexuality ako takej, a že sa nemusí porovnávať s kamarátmi, kamarátkami, ale môže sa pokúsiť byť hrdé na svoje vlastné správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či ich iní akceptujú alebo nie. Samo ešte nevie vždy posúdiť, čo je správne, preto sa môže bez obáv obrátiť na priateľa, priateľku v rodičovi.

Pre dieťa je v tomto veku veľmi dôležitá partia a jej názory. Nie je správne od partie trhať, partiu spochybňovať, ale je potrebné túto skúsenosť dieťaťa korigovať (vedieť, ako sa správa dieťa v partii, ako sa správa partia k nemu a ako sa správa partia ako celok k iným ľuďom). Prílišnými zákazmi rodič nič nedosiahne; akurát vypestuje v dieťati odpor a nedôveru, túžbu uniknúť z domu. Vhodné je menej zakazovať a viac sa otvorene rozprávať o všetkom, pozrieť sa na veci aj očami dieťaťa, neporovnávať ho so súrodencami či inými deťmi, lebo každé dieťa je jedinečné; nemôže teda kopírovať nikoho iného. Je nevyhnutné získať si, nie stratiť jeho dôveru, aby sa dieťa nebálo hovoriť všetko, čo urobilo a čo chce urobiť.

V dokumente na stiahnutie ponúkam stručný prehľad vývinovej psychológie so zameraním na emocionálny a sociálny vývin dieťaťa od obdobia batoľaťa po obdobie adolescencie.