Prevencia závislostí a legalizácia drog

Budem hovoriť o účinnejších formách prevencie užívania návykových látok, o pohrávaní sa s myšlienkou dekriminalizácie a legalizácie drog, ako aj o tendenciách rozdeľovať drogy na psychoaktívne a psychomodulačné, čiže na tie s viac a menej závažnými zdravotnými a spoločenskými rizikami.

Pohrávať sa s myšlienkou dekriminalizácie napr. marihuany a dohodnúť sa na zmiernení trestu za prechovávanie alebo pestovanie malého množstva konope môže byť aj prospešné, pretože trestať a odsúdiť je menej účinné a navyše finančne nákladnejšie ako robiť prevenciu, nestigmatizovať doživotne mladého človeka, ale skutočne pomáhať a viesť.

K tomu patrí čo najskoršia reorganizácia života, zaradenie sa do bežného každodenného života vrátane pracovného procesu. Podotýkam však, že kanabinoidy vo všetkých ich formách by mali zostať ilegálne.

Pohrávať sa s myšlienkou legalizácie niektorých drog samozrejme môžeme, avšak nemáme argumentovať tým, že mnoho rokov je legálny alkohol a nikotín a nič hrozné sa nedeje, prečo by k nim nemohli pribudnúť ďalšie legálne psychoaktívne látky.

Po prvé, ja ako lekár vnímam, že alkohol, ale aj tabak či nikotín ohrozujú zdravie už aj veľmi mladých ľudí. A po druhé, ak máme jasno v tom, že všetky návykové látky predstavujú potenciálne zdravotné riziko a majú potenciálne negatívne sociálne dopady na jednotlivca a spoločnosť, je zbytočné zaoberať sa tým, aké veľké je toto riziko, pretože vždy odpoveďou bude – od najnižšieho po najvyššie pri tej istej droge v závislosti od konkrétneho jedinca.

Nie je správne to zovšeobecňovať a verím, že všetci chápeme, že doterajšie štatistiky o väčšej bezpečnosti niektorých drog sú nepresné, skreslené. Veď nie každého užívateľa s poruchou psychiky a správania diagnostikujeme a liečime, a nie každú návykovú látku identifikujeme v rámci štandardného toxikologického vyšetrenia.

To neznamená, že daná osoba pomoc nepotrebuje, ak o nej tu a teraz systém zdravotnej starostlivosti nevie. Ale plní si ten človek všetky povinnosti, pracuje ako má, stará sa o rodinu, o svoje zdravie komplexne, má kvalitné vzťahy? To už nikoho nezaujíma.

Ak už máme jasno v tom, že žiadna návyková látka nie je a nemôže byť úplne bezpečná alebo bezpečná pre každého, že nie je cesta rozširovať zoznam legálnych drog a že nedokážeme v spoločnosti zabezpečiť kontrolované či regulované užívanie drog, môžeme sa vydať cestou sprísňovania podmienok ponuky či znižovania dopytu doteraz dostupných legálnych drog – nikotínu, alkoholu.

Napríklad zvyšovať cenu alkoholického piva a simultánne znižovať cenu nealkoholického piva, vytvoriť register osôb vylúčených z možnosti kúpiť si alkohol s dobrovoľnosťou prihlásenia, tak ako to máme dnes pri hazardných hrách, a teda predaj alkoholu každej dospelej osobe len na občiansky preukaz s automatizáciou vyhodnotenia pri nákupe po priložení občianskeho preukazu k čítačke. Zákaz reklám na hazard a alkohol. Napríklad cigarety nemajú reklamu v médiách, nemusí ju mať ani alkohol či hazard. Zákaz ozvláštňovať návykové látky tvarom, konzistenciou, chuťou a vôňou. Budovať, spríjemňovať, robiť dostupnejšími prostredia podporujúce zdravie človeka, nie prostredia, v ktorých sa užívajú návykové látky a realizujú hazardné hry. Odmeňovať zamestnancov nefajčiacich v práci, neužívateľov návykových látok, napr. zákazníkov, ktorí si v reštaurácii neobjednajú alkohol ani nefajčia počas pobytu v prevádzke zľavou na jedlo pri budúcej návšteve, na nejakú formou rekreácie, užitočný doplnok výživy či sladké ovocie.

Prevencia začína už v rodinách. Nekupujme deťom detské šampanské pri narodeninových oslavách, neodmeňujme sa fľašou alkoholu, nevítajme návštevu fľašou alkoholu. Nech je fajčenie či pitie alkoholu úplne vylúčené zo súčasti iniciácie synov do sveta dospelých mužov. Nech sa deti prestanú tešiť na to, kedy si dajú prvý pohárik alkoholu alebo prvú cigaretu. To sa môže udiať vtedy, ak to my dospelí už viac nebudeme vnímať pozitívne a pristupovať k tomu ako k súčasti dospelosti, slobody či prínosu a začneme to prezentovať ako neschopnosť, slabú sebakontrolu, chudobný vzťah k sebe, chabú kreativitu, nepochopenie pôžitkov.

Cesty sú. Zatiaľ však nie je vôľa vlád jednotlivých štátov ani výrobcov návykových látok. Ide o zisky za príliš vysokú cenu. Možno výrobcovia majú stále zisky aj z invalidizovaných klientov alebo klientov dlhodobo či opakovane práceneschopných, ktorí si doprajú svoju drogu až do posledného výdychu, no štátom len pomáhajú prehlbovať deficit a dlh verejných financií.

Pohrávať sa s myšlienkou rozdeľovania drog na psychoaktívne a psychomodulačné je dupotavý tanec na tenkom ľade, nakoľko posúdenie miery rizika negatívneho ovplyvnenia konkrétneho jedinca konkrétnou drogou závisí napríklad od veku, štruktúry osobnosti, genetickej predispozície a schopnosti zvládať stres, záťaž. Rozdeľovanie drog na mäkké a tvrdé už máme v odbornej verejnosti dávno za sebou. Rozdeľovanie drog na psychoaktívne a psychomodulačné v podstate napodobuje pôvodné, dnes už obsolentné delenie, len inak, krajšie a odbornejšie. V konečnom dôsledku by to však mohol byť krok späť.

Navyše dizajnérskych drog bude stále viac a viac a bude čoraz náročnejšie sa v tom orientovať.

Na záver by som chcel povedať, že prevencia sa rodí v nás a je o nás ako jednotlivcoch, rodinách, štáte, spoločnosti, v ktorej žijeme a ktorú pripravujeme pre budúce generácie. Ak každý z nás zo širokej palety dostupných možností prevencie vyberie a aplikuje aspoň do svojho života čo i len niečo malé, v celospoločenskom meradle zdanlivo bezvýznamné, spolu môžeme zlepšiť kvalitu množstva životov, dokonca niektoré i zachrániť a spoločne s nimi ďalej pomáhať tvoriť zdravšiu, fungujúcejšiu, bezpečnejšiu a perspektívnejšiu spoločnosť.