Psychické problémy

Depresia

"Syndróm vyhorenia"

Úzkostné poruchy

Adaptačná porucha

Traumatizácia

Sebapoškodzovanie

OCD

Vnútorná nepohoda (duševný diskomfort)

Nespavosť

Závislosti

Kompulzívna porucha sexuálneho správania

Poruchy osobnosti

Depresia

Ak niekto povie: "Mám depresiu," zvyčajne tým myslí, že nemá náladu, je smutný, nemá chuť niečo robiť. Skutočná depresia je psychická porucha s rôznym stupňom závažnosti (ľahká, stredne ťažká, hlboká depresia).

Ako zistíš, že si depresívny/a?

Aspoň dva týždne u Teba pretrváva niekoľko z týchto príznakov:

• strata záujmu,
• nedostatok emočných reakcií,
• skoré budenie sa,
• rána bývajú najhoršie, čo sa týka myšlienok, nálady, chuti niečo robiť (ranné pesimá),
• spomalenosť alebo bezúčelové pobiehanie,
• strata chuti do jedla a následne aj pokles hmotnosti,
• znížené libido (sexuálna túžba),
• nízka sebadôvera, sebaúcta,
• problém sústrediť sa,
• pocity viny,
• úvahy o zbytočnosti života až myšlienky na smrť.

Delenie depresie podľa pôvodu

Každý z nás inak reaguje na zmenu či stratu v živote. A práve tieto zmeny vrátane deficitu vo zvládavých kompetenciách a interpersonálnych zručnostiach môžu viesť k úzkosti či depresii. 

• Častými spúšťačmi exogénnej (psychogénnej, reaktívnej, exhaustívnej...) depresie ako neprimerane trvajúcej a neprimerane intenzívnej reakcie na existujúcu náročnú životnú situáciu sú smrť blízkeho človeka, rozvod, nevera partnera, ochorenie dieťaťa, výkon trestu, zranenie, náročné vzťahy v rodine, v práci, výpoveď v práci, nezvládnutá skúška, štúdium a i. Niekedy depresia vzniká s odstupom času, kedy traumatická udalosť zdanlivo už nie je aktuálna.
• Človek s endogénnou depresiou začne negatívne okolnosti vo svojom živote prežívať oveľa ťaživejšie a beznádejnejšie než predtým. Vedome netuší, z čoho by mohli jeho smútok, nezáujem, únava a ďalšie príznaky depresie prameniť. Negatívna zmena chemizmu mozgu skutočne nemusí mať zjavnú vonkajšiu príčinu, alebo skutočná príčina je z veľkej časti uložená v nevedomí.
• Inokedy depresia prebieha atypicky, akoby "maskovaná" (larvovaná depresia) najrôznejšími telesnými ťažkosťami, ktoré dominujú (bolesti hlavy, svalov a kĺbov, slabosť, búšenie srdca, potenie, problémy s trávením a i.), pričom ostatné, typické depresívne príznaky, sú slabšie vyjadrené. Pacient s larvovanou depresiou je častým návštevníkom v prvom rade všeobecného lekára alebo špecialistov kvôli prevládajúcim telesným ťažkostiam. Títo lekári však pacientovi zvyčajne nedokážu dostatočne vysvetliť príčinu jeho ťažkostí. Niekedy takýto pacient častejšie strieda lekárov, lebo s nimi nie je spokojný.

Stredne ťažká a hlboká depresia nie sú okolím neprehliadnuteľné, avšak ľahkú depresiu si Tvoji blízki na Tebe všimnúť nemusia, dané príznaky zľahčujú alebo Ťa kvôli nim kritizujú v snahe vyburcovať Ťa k zmene. Rozprávaj o tom s niekým, kto je ochotný Ťa počúvať. Ideálne je, ak v prípade príznakov depresie vyhľadáš odborníka (príď sám/sama alebo si so sebou na vyšetrenie priveď človeka, ktorého máš rád/rada) a ten rozhodne, či v rámci liečby bude stačiť psychoterapia, alebo budú potrebné aj lieky (antidepresíva, prípadne ešte anxiolytiká na začiatku 12 - 24 mesačnej alebo niekoľkoročnej antidepresívnej liečby, teda pár prvých týždňov). Dávky lieku si svojvoľne nemeň a nevysaď ich bez konzultácie s psychiatrom. On Ti už vysvetlí prečo. Zapamätaj si, že ak prežívaš príznaky depresie, nie je to Tvoja vina, ale vieš s tým niečo urobiť s pomocou odborníka. Rovnako je dôležité to, že na skutočnú depresiu alebo úzkostnú poruchu neúčinkujú voľnopredajné lieky na báze rastlinných výťažkov.

"Syndróm vyhorenia"

V psychiatrii nepoznáme tento termín, a teda buď ide o exhaustívnu depresiu (depresiu z vyčerpania) generovanú chronickým stresom (permanentným časovým tlakom a emočným napätím), alebo ide o adaptačnú poruchu s úzkostnou a/alebo depresívnou symptomatikou, kedy spúšťačom je pracovné prostredie konkrétnej osoby (ani nie tak pracovné vyťaženie, ako vzťahy na pracovisku, náročný a intenzívny kontakt s ľuďmi a neadekvátne finančné ohodnotenie a morálne ocenenie). Spočiatku sa osoba veľmi snaží, ale je nedostatočne motivovaná. Neskôr nestíha, stráca v práci systém. V pokročilejšom štádiu ochorenia síce ešte niečo robí, ale výsledkom je skôr chaos. Nakoniec, potreba aspoň niečo urobiť mizne a nahrádza ju opačný postoj – že sa nemusí nič. Samotná prítomnosť druhých ľudí dráždi, pridružuje sa strata všetkého nadšenia a záujmu, prevláda únava, sklamanie a vyčerpanie.

Pri prevencii vyhorenia je dôležitý vlastný postoj človeka k práci. V práci má byť samozrejme pociťovaný zmysel, ale nemala by byť jediným cieľom, zmyslom a záujmom v živote človeka. Dôležitá je sociálna opora osoby, ktorej hrozí vyhorenie. Jej hlavnými zdrojmi sú: funkčná rodina, kolegovia v zamestnaní, priatelia, záujmy a celkovo trávenie voľného času vrátane aktívneho (napríklad šport, relaxačné cvičenie) i pasívneho odpočinku (napríklad oddych na gauči).

Úzkostné poruchy

Predstav si, že by si mal/a tie príznaky, aké máš pri vystúpení pred publikom alebo pred veľmi dôležitým pohovorom, na výsledku ktorého Ti extrémne záleží, takmer celý čas, doma aj v práci. Buď by to bola voľne plynúca alebo náhle vzniknutá (panická) úzkosť, ktoré buď nie sú obmedzené na konkrétne situácie alebo objekty, alebo, naopak sú (fóbie).

O aké príznaky ide?

• búšenie srdca, potenie, chvenie, tras, sucho v ústach,
• pocit nedostatku kyslíka, tlak na hrudníku, nevoľnosť, závraty,
• strach zo smrti, zo zbláznenia sa, odpadnutia, zo straty kontroly
• pocit, že objekty okolo Teba nie sú reálne, alebo že si mimo, nie si to Ty, nie si tu skutočne,
• návaly tepla/chladu,
• nepokoj, podráždenosť, hrča v krku,
• prázdno v hlave,
• prehnaná reakcia na malé podnety.

Ako vidíš, úzkosť je veľmi komplexná a vie riadne znepríjemniť život. Opäť najlepšie, čo môžeš urobiť, je hovoriť o nej s niekým kompetentným, resp. s niekým, kto Ťa môže nasmerovať na odbornú pomoc. Niekedy je v rámci liečby postačujúca psychoterapia, inokedy sú potrebné aj nenávykové lieky (antidepresíva s dostatočným anxiolytickým účinkom). Zapamätaj si, že mnohí ľudia riešia príznaky úzkosti alkoholom alebo návykovými liekmi. Ty to môžeš robiť inak – zrelšie – pod vedením odborníka. Ak Ti nejaký lekár predpíše lieky, vždy sa ho opýtaj, či sú alebo nie sú návykové. V prípade snahy predpísať návykový liek môžeš poprosiť o alternatívu lieku alebo budeš musieť veľmi starostlivo dodržiavať pravidlá užívania konkrétneho návykového lieku (napríklad, že sa nemá užívať dlhšie ako mesiac, nemá sa svojvoľne zvyšovať dávkovanie a i.).

Benzodiazepíny (alprazolam, bromazepam, diazepam, medazepam, klonazepam a ďalšie) sú síce anxiolytiká, ale vysoko návykové. Preto nie sú vhodné na dlhodobejšiu liečbu úzkosti. Majú sa užívať v najnižšej možnej účinnej dávke, čo najkratší možný čas a maximálne 2 – 4 týždne. Riziko závislosti sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním liečby.

Na skutočnú úzkostnú poruchu alebo depresiu neúčinkujú voľnopredajné lieky na báze rastlinných výťažkov. Liekom voľby sú antidepresíva preskribované psychiatrom (psychiater je z lekárov v tomto prípade najkompetentnejší). Ak lekár odporučí aj dočasné užívanie návykového lieku, ten sa užíva do doby nástupu účinku antidepresívnej liečby (do jedného mesiaca). Pri vzniknutej závislosti sa musí redukovať dávka postupne v v pravidelných intervaloch. Diskomfort patrí k liečbe závislosti!

Adaptačná porucha

V čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo v stresových situáciách môže vzniknúť adaptačná porucha. Ide o stav (subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy), ktorý bráni v sociálnom fungovaní a výkonnosti. Stresor poškodil sociálne spojenie (rozchod, smrť blízkej osoby), širší systém sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, zníženie príjmu), alebo znamenal vážny vývinový medzník či krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného cieľa, zranenie, choroba, negatívne vnímanie vlastnej sexuality). Každý je inak zraniteľný, náchylný na vznik adaptačnej poruchy. Prejavy sú rozličné, môžu mať známky depresie a/alebo úzkosti, môže byť prítomný pocit neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh.

Adaptačná porucha s úzkostnými a/alebo depresívnymi príznakmi sa lieči podobne ako depresívna či úzkostná porucha.

Traumatizácia

Trauma je následok poškodzujúcich udalostí (alebo náročných období) na Tvojom tele a duši. Vzniká, keď je Tvoja nervová sústava vystavená príliš intenzívnemu ohrozeniu jednorazovo (prepadnutie, znásilnenie) alebo opakovane (výsmech, ponižovanie). Alebo, keď sa Tvojej duši dlhodobo nedostáva dostatok niečoho, čo potrebuje (pozornosť, starostlivosť, uznanie). Čiže problém je, keď je niečoho náročného príliš veľa, príliš skoro alebo niečoho potrebného príliš málo, príliš dlho.

Človek odpovedá na traumatickú udalosť jednou z 5 obranných reakcií:

• útok
• útek
• zamrznutie (neschopnosť niečo povedať, ujsť, brániť sa, "odpojenie sa od seba," kolaps, zrútenie...)
• podrobenie sa tomu, čo/kto Ťa ohrozuje (vzdáš sa seba, rezignuješ, prestaneš byť šťastný, konáš roboticky) alebo pripútanie sa (emočná závislosť na osobe, ktorá Tebou manipuluje, citovo Ťa vydiera, vnucuje sa a činí Ťa neslobodným, strateným bez nej).

Medzi najväčšie traumatické udalosti patria:

• psychické zneužívanie – kontrola jedinca prostredníctvom citových manipulácií, zastrašovania, vyhrážok a trestov. Zneužívateľ svoju obeť systematicky ponižuje, podkopáva jej sebahodnotu, obviňuje, kritizuje, ignoruje a nezaujíma sa o to, čo cíti.
• fyzické napádanie a tým spôsobovaná bolesť (facky, kopance, strkanie…)
• zanedbávanie – materiálnych, vyživovacích potrieb, zdravotnej starostlivosti, nenapĺňanie emočných potrieb dieťaťa (nezáujem, ignorovanie...)
• opustenie a strata
• vážne choroby a život ohrozujúce udalosti (topenie, dusenie sa, vážne nehody, úrazy, hospitalizácie, operácie...)
• sexuálne zneužitie

Ako sa trauma prejavuje?

Môžu to byť poruchy spánku, zlé sny, opakované sny, úzkosť, depresia, rýchla zmena nálady, chronické ochorenia, bolesti (hlavy, žalúdka alebo iných častí tela), precitlivenosť na podnety, dotyk a hluk, problém s pozornosťou, sústredením, ťažkosti s upokojením sa po zaplavení emóciami alebo v strese, neschopnosť vypnúť, sebapoškodzovanie, uzavretosť, závislosť, pocit prázdna, túžba neexistovať až myšlienky na samovraždu, prílišné podriaďovanie sa, ponižovanie alebo, naopak, potreba kontroly, ovládania, dominancie, ďalej "spasiteľský syndróm," strach z blízkosti, negatívny sebaobraz, opakované vstupovanie do toxických vzťahov, izolácia, striedanie partnerov, emocionálna závislosť, potreba byť niekým iným, prehrávanie traumatických udalostí a vzťahov v hlave, potreba prílišnej nezávislosti, chýbajúca radosť, spontánnosť, poruchy osobnosti...

Po traume môžeme pátrať aj v ďalekej minulosti, dokonca ísť v psychoterapii k zážitkom, ktoré sú uložené v implicitnej pamäti (do 3. roku života). Bežne si ich ľudia nedokážu vybaviť. Táto trauma sa môže vracať cez symboly (nejaký obraz, nejaká činnosť, situácia ma rozruší, neviem však prečo) alebo v snoch. Niektorí ľudia sú dispozične krehkejší, postačujú aj malé traumy na to, aby to u nich spôsobilo duševné problémy.

Dokonca je známe, že trauma sa môže prenášať z generácie na generáciu. Napríklad traumatizovaná stará mama sa mohla správať k mojej mame tak, že často v jej detstve nebola duševne prítomná, buď nevnímala signály, ktoré mama ako dieťa vysielala, alebo ich nesprávne vyhodnocovala, nenapĺňala jej potreby. A tak moja mama mala viac duševných aj telesných ťažkostí, horšie zvládala stres, nedarilo sa jej vo vzťahoch a bránila sa vyhľadaniu odbornej pomoci. Takto moja stará mama nepriamo – cez svoju dcéru a moju mamu – negatívne ovplyvnila aj to moje duševné zdravie.

Trauma sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky.

Sebapoškodzovanie

Ide o ubližovanie samému sebe – spôsobovanie si bolesti ostrým predmetom alebo iným spôsobom (pálenie sa, nadužitie alkoholu, liekov...). Osoba to robí kvôli tomu, aby aspoň na chvíľu uvoľnila napätie od emocionálnej bolesti – nahromadených negatívnych myšlienok a pocitov.

Najčastejšími príčinami sú: problematické vzťahy (hádky, rozvod, nenapĺňanie potrieb, túžob), tlak v škole, šikanovanie, príznaky úzkosti, depresie, zlé mienenie o sebe, nedostatok sebalásky, problematické straty či zmeny a i. Často sa k tomu pridáva užívanie návykových látok (alkoholu, liekov, marihuany...)

Osoba so sklonom k sebapoškodzovaniu si často ubližuje na miestach, ktoré sú kryté oblečením. Pretože pri konfrontácii by nebolo jednoduché hovoriť o tom, čo prežíva, prečo si ubližuje..., či požiadať o pomoc (hoci požiadať o pomoc je dôkazom odvahy, sily, nie slabosti) niekoho blízkeho a s jeho pomocou vyhľadať odborníka. Ten dotyčného naučí ako si osvojiť spôsob práce s negatívnymi myšlienkami, pocitmi, ktoré časom úplne vytlačia nutkanie poškodiť seba (vybiť si hnev do vankúša, napísať si negatívne, nutkavé myšlienky na papier a ten potom roztrhať atď.).

OCD

Obsedantno-kompulzívna porucha znamená, že myseľ človeka je zaplavená nutkavými myšlienkami, ktoré sú maximálne obťažujúce, nežiaduce, znepokojujúce. Ak človek reaguje na tieto nutkania činnosťou, aby uvoľnil nahromadené napätie, ide o kompulzie.

Najčastejšími obsesiami sú:

• nutkavá potreba poriadku a presnosti uložených vecí,
• strach z mikróbov a chorôb (kompulziou bude časté a dlhé umývanie sa), prípadne len z vybraných chorôb, napr. pohlavne prenosných chorôb,
• strach zo straty niekoho dôležitého,
• strach z vyrieknutia alebo len myslenia si obscénnych slov a iné.

Kompulziami môžu byť:

• nadmerná osobná hygiena, nadmerné upratovanie,
• nadmerné hromadenie vecí,
• opakovaná kontrola zámkov a vypínačov,
• presné zoraďovanie predmetov,
• počítanie, nestúpanie na čiary,
• časté vyžadovanie uistenia, súhlasu a iné.

U človeka môžu prevažovať obsesie alebo kompulzie, alebo sú obsesie a kompulzie zastúpené približne rovnako.

Častou formou je religiózne OCD. Stretávam sa tiež s heterosexuálnymi mužmi trpiacimi obsedantnými myšlienkami o tom, že sú homosexuálni. OCD sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky. V závažnejších prípadoch (najmä pri neriešení problému včas) je potrebné užívať aj antidepresíva s účinkom na OCD prejavy.

Vnútorná nepohoda (duševný diskomfort)

Nemusíš mať konkrétnu psychickú poruchu na to, aby si sa viac venoval svojmu duševnému zdraviu, prípadne vyhľadal odbornú konzultáciu. Každá duševná nepohoda, ktorej sa dnes nevenuješ dostatočne, sa v budúcnosti môže stať príčinou zhoršeného psychického zdravia až psychickej poruchy.

Niekedy len cítiš, že v Tvojom vnútri sa niečo deje, nepreniesol si sa ešte cez niektoré náročné situácie, nezvykol si si ešte na situáciu novú a necítiš sa dobre, môžeš sa cítiť smutný, zmätený, bezradný, osamelý, nepochopený, vyčerpaný, z niečoho mať veľký strach, mať snahu v sebe niečo potlačiť, zmeniť to, problém zvládať niektoré vzťahy, ustáť nároky, ktoré kladieš na seba Ty sám, alebo očakávania iných ľudí atď.

Na to, aby si odhalil vnútorný diskomfort, potrebuješ byť v intenzívnejšom kontakte so sebou samým, vedieť pomenovať emócie a zdieľať ich s ľuďmi, pri ktorých sa cítiš bezpečne a sám sebou.

Pôsob na svoje duševné zdravie preventívne, staraj sa oň, skúmaj a pomenuj možné príčiny akéhokoľvek duševného diskomfortu a hovor o nich s niekým, kto Ťa vie nielen pochopiť, ale aj viesť k lepšiemu porozumeniu sebe a k zvládaniu problémov bez vážneho podpísania sa na Tvojom duševnom zdraví.

Nespavosť

Nespavosť (insomnia, alebo, skôr, hyposomnia) je vážny problém, ktorý v minimálnom počte prípadov skutočne vyžaduje medikamentóznu liečbu. Pacient potrebuje starostlivo dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny, riešiť primárny duševný problém a mať na pamäti, že jeho spánok sa bude upravovať aj niekoľko týždňov. Pri liekoch na nespavosť totiž z dlhodobého hľadiska prevažujú riziká nad benefitmi...  

Zobraziť hovorené vo videu ako text

Závislosti

Čo je to závislosť? Aké má znaky, dôsledky? Aká je jej liečba? Ako môžu byť závislému skutočne nápomocní jeho blízki?

Čo je závislosť?

• Závislosť je: 
• podľa definície WHO porucha (teda nie prejav slabého charakteru či vôle), 
• definovaná ako: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane privádzať do svojho tela príslušnú látku, opakovať svoje správanie bez ohľadu na dôsledky. 
• laicky – "láska k droge, činnosti, ktorá ničí" 
• celoživotná diagnóza  

Diagnostiké kritériá závislosti

Časový rámec: Znaky prítomné aspoň 1 mesiac kontinuálne alebo opakovane v priebehu ostatných 12 mesiacov.

Aspoň 3 znaky:

1. silná túžba (craving) alebo rastúca chuť po predmete závislosti 
2. narušená schopnosť kontrolovať užívanie (užívanie látky vo väčších množstvách alebo dlhšiu dobu ako bolo pôvodne zamýšľané; alebo neúspešné pokusy o redukovanie alebo regulovanie užívania) 
3. zmena tolerancie voči predmetu závislosti (potreba zvyšovania dávok, aby sa dosiahol želaný účinok, alebo zreteľný pokles účinku v prípade pokračujúceho užívania toho istého množstva látky) 
4. odvykací stav (abstinenčný syndróm) pri znížení množstva alebo vysadení predmetu závislosti (a následné opakované užitie látky s cieľom zmierniť alebo predísť príznakom abstinenčného syndrómu) 
5. narastajúce zaujatie predmetom závislosti (venovanie podstatného času počas dňa na užívanie/zaobstarávanie/zotavovanie sa; redukcia iných záujmov/voľnočasových aktivít/iných pôžitkov) 
6. pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i napriek jasným dôkazom o škodlivosti (zdravotné a sociálne dôsledky)

Vylučovacie kritérium: Klinický obraz sa nedá pripísať inej látke alebo inej etiológii.

Najčastejšie príčiny opakovaného užívania návykovej látky

• Úľava v abstinenčnom syndróme. 
• Zmiernenie somatických, psychických ťažkostí.
• Intoxikačná eufória (pre príjemné účinky).
• Riešenie konfliktu (intrapsychického, interpersonálneho).
• Zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu...  

Osoba predisponovaná na vznik závislosti alebo už s potvrdenou diagnózou závislosti má v mozgu narušený systém vyhľadávania niečoho nového, detekcie ohrozenia so silnou závislosťou na odmene. 

Trvá 6 - 12 mesiacov (abstinencie), kým v mozgu nastane prebudovanie a vytvorenie nových neuronálnych dráh, obnoví sa pôvodná, nastolí sa nová chemická rovnováha.  

Čím mladšia je osoba, u ktorej sa závislosť rozvinie, tým je náročnejšia jej liečba. 

Pri nedospelej osobe je ohrozením psychického vývinu a zdravia celkovo každé užitie návykovej látky (nemusíme čakať až na rozvinutie závislosti)!

Na vznik závislosti neexistuje odolnosť. Každý z nás (a najmä osoba predisponovaná) môže podľahnúť závislosti a nájsť si tú svoju drogu alebo činnosť (v závislosti od prostredia, príležitostí...). 

K závislosti sa človek dopracuje - od príležitostného užívania k závislosti: 

• príležitostne →→→ frekventovane →→→ návyk →→→ závislosť

Každá závislosť začína tým, že si k návykovej látke, činnosti vytvorím pozitívny vzťah (začne mi chutiť, nesmie chýbať) a postupne jej dovolím ovládať môj život.

Najčastejšie dôsledky závislosti

• Somatické – poškodzovanie až trvalé poškodenie všetkých orgánových sústav v tele (zlyhanie srdca, cirhóza, epilepsia, neuropatie, trvalé poškodenie mozgu...)
• Psychické – anxiózno-depresívny syndróm, psychóza, poruchy spánku, depravácia, samovražedné myšlienky či pokusy o samovraždu (v akútnej intoxikácii či vo včasných fázach abstinencie v nechránenom prostredí, čomu často predchádzajú autoakuzácie)...
• Následky správania "pod vplyvom" – znásilnenie, zneužitie, nechcené tehotenstvo, prenos pohlavnej choroby, ublíženie na zdraví, traumatizujúca udalosť, smrť (autonehoda, udusenie zvratkami, utopenie, samovražda...)
• Sociálne – zlyhávanie funkčnosti, sociálna depravácia, redukcia záujmov, sociálna izolácia, problémy s rodičmi, partnerom, zanedbávanie detí, rozpad rodiny, problémy v práci, strata práce, väzobné stíhanie, podmienečný trest, vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, odobratie vodičského oprávnenia a i.). 
• So zneužívaním drog sú úzko späté promiskuita, prostitúcia, kriminalita...

Niekoľko najčastejších pojmov skloňovaných pri závislosti

Craving

• Je emočná reakcia, prejavujúca sa bažením. 
• Môže byť úspešne spracovaná alebo vedia k recidíve. 
• Súčasť choroby aj v rámci liečebného procesu.
• Na zmobilizovanie síl, spracovanie emócie a osvojenie si techník zvládania cravingu osoba potrebuje čas (preto suchá domácnosť, bezpečné prostredie, bezpečné kontakty, aktívna liečba závislosti...)

Recidíva 

• Porušenie abstinencie. 
• Skúška sily závislosti a presvedčenia abstinovať. 
• Neprekvapujúca súčasť choroby aj v období liečby. 
• Pacient je sám zodpovedný za to, či siahne alebo nesiahne po inom spôsobe riešenia cravingu či problému. 
• Nejde o zlyhanie rodiny či odborníka. 
• Dôležitý je postoj pacienta k recidíve, a tak môže ísť o jednorazové zakopnutie na ceste alebo dobrovoľné dlhodobé borenie sa v bahne.

Suchá recidíva 

• Sen, v ktorom sa osoba vracia k správaniu spojenému s aktívnou závislosťou so silným emočným sprievodom počas sna/po prebudení.

Spúšťače 

• Čokoľvek, čo vyvolá diskomfort, frustráciu so silným nutkaním okamžite to zastaviť. 
• Situácie, stavy, okolnosti, emócie, miesta, osoby.

Bezpečné prostredie 

• Suchá domácnosť. 
• Starostlivé zvažovanie pred vstupom do rizikových situácií. 
• Plánovanie. 
• Zbytočné neriskovanie. 
• Predčasné nepoľavenie v sebadisciplíne, terapii.

Bezpečné kontakty 

• Otvorená komunikácia, plánované rozhovory, navštevovanie terapií, podporná sieť ľudí, čisté vzťahy. 

Liečba závislosti

• Je celoživotná. 
• Je komplexná (farmakologická, psychoterapeutická, individuálna, skupinová, zameraná na človeka ako celok): 
• ambulantná → ústavná → ambulantná s ďalšími aktivitami v rámci doliečovania 
• ústavná → ambulantná s ďalšími aktivitami v rámci doliečovania 
• ambulantná s aktivitami ako pri doliečovaní.
• Je kľúčovým rozhodnutím sa v živote pacienta. 
• Intenzívna liečba trvá 6 až 12 mesiacov.  

Farmakoterapia

• Substitúcia (kontrolované a bezpečné užívanie náhrady drogy opiátového typu), 
• Liečba počas detoxifikácie (lieky na zvládnutie abstinenčného stavu, najčastejšie ako prevencia vzniku epileptického záchvatu),
• Negatívne podmieňovanie (liek s účinnou látkou disulfiram, ktorý zasahuje do metabolizmu etanolu, čím sa v tele hromadí toxický medziprodukt, čo pacientovi navodzuje veľmi nepríjemný stav), 
• Redukcia cravingu anticravingovými preparátmi. Je to len podporná liečba a ako samotná nestačí na úspešné liečenie závislosti. 
• Liečba pridružených porúch. 

Medikamentózna liečba - antabusová (disulfiramom) a anticravingová je len podporná liečba a len ako samotná nestačí. Dôležitá je psychoterapia, spolupráca a dôvera pacienta ku konkrétnemu odborníkovi či terapeutickému tímu. 

Psychoterapia (individuálna, skupinová)

Režimová ústavná liečba – presne stanovený denný režim s rozdelením aktivít, povinností a oddychu, stanovenie jasných pravidiel, obmedzení, výhod, využitie princípov terapeutickej komunity, záznam v denníku (denne)... 

Aby sa pacient udržal v abstinencii čo najdlhšie, potrebuje sa naučiť starostlivo plánovať svoju liečbu i každodenný život.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby: 

• keď je poskytnutá včas
• keď pacient primerane spolupracuje 
• keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných 
• kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie  

Tak ako sa každý závislý naučil milovať drogu a nevedieť existovať bez nej, tak sa musí každý abstinent v dlhoročnom procese liečby: znovu naučiť milovať život, ochotnejšie čeliť bolesti, prirodzene prežívať eufóriu, milovať autentický obraz seba.

Abstinencia

• Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. 
• Je to proces nastavovania, udržiavania nového stavu a obrodzovania mysle, životný štýl... 
• Trvalá abstinencia nie je možná, ak: 
• si to pacient skutočne neželá, 
• sa nevyrovná so svojou minulosťou, 
• si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Zodpovednosť k samému sebe

Päť "P": 

1. pravdovravnosť, úprimnosť, 
2. plánovanie, 
3. premyslenie rizikových situácií,
4. prevencia recidívy: pravidelné otváranie seba, vyjadrovanie emócií, komunikovanie s blízkymi, 
5. posun v sebarozvoji, učiť sa zvládať frustráciu, pracovať s impulzivitou...  

Ako môžu pomôcť blízki? Alebo čo ak sa závislý človek nechce liečiť?

Prednášky o závislosti

Závislosť od liekov

Zobraziť hovorené vo videu ako text

Závislí pacienti sa v rámci liečby učia pracovať so svojimi emóciami, impulzivitou, zvládať stres, craving..., hľadajú motiváciu k dlhodobej abstinencii. Pre viac informácií odporúčam odbornú literatúru o závislostiach a ich liečbe a pri hľadaní konkrétnej formy pomoci odporúčam pozrieť si web cpldz-kosice.sk alebo kontaktovať dané centrum. 

Prevencia závislostí

Predchádzanie vzniku závislostí, ako aj následkom užívania psychoaktívnych látok začína v rodinách, pokračuje v školách, internátoch, spoločnosti ako takej.

Primárna prevencia je zameraná na to, aby sa človek závislým nestal a aby jeho život a zdravie nemuseli byť ohrozované užívaním psychoaktívnej látky či závislými činnosťami patologického charakteru. Deje sa to poskytovaním objektívnych informácií o následkoch prípadnej závislosti. 

• Kniha o prevencii vzniku duševných ochorení pre stredoškolákov (práca v skupine): Poľa, J., Bodnár, B. (2024). Bezpečná cesta – Sprievodca na križovatkách na ceste života adolescentov. CPLDZ Košice, 112 s. + doplnkový text a manuál v PDF pre sprevádzajúcu osobu: učiteľ, vychovávateľ, koordinátor prevencie, psychológ...
• Intervencie pre rodičov a deti, širšiu rodinu, v školách. 
• Čo nefunguje? Prednášky, spontánne diskusie, jednorazové aktivity, plagáty a brožúry, zvýšenie vedomostí poskytovaním faktov o konkrétnych látkach, poskytovanie výpovedí bývalými užívateľmi drog, zastrašovacie taktiky...
• Funguje motivovanie, odmeňovanie abstinentov (environmentálna prevencia, prevencia cez médiá, prevencia na pracoviskách, prevencia v komunitách).

Cieľom sekundárnej prevencie je nájsť, diagnostikovať a liečiť pacientov s rozvíjajúcou sa závislosťou včas. 

Ak sa už závislosť rozvinula, chceme motivovaného pacienta vrátiť späť do plnohodnotného života; liečiť ho a udržať v abstinencii (terciárna prevencia). Na to sa pacient potrebuje naučiť plánovať liečbu i život. 

Pacient sa dopracoval k vážnemu nevyliečiteľnému ochoreniu, potrebuje komplexnú zdravotnú (a sociálnu) starostlivosť na dôstojné dožitie (kvartérna prevencia).  

Zobraziť hovorené vo videu ako text

Kompulzívna porucha sexuálneho správania

V psychiatrii nepoznáme pojem "sexuálna závislosť," poznávame však diagnózu kompulzívna porucha sexuálneho správania. 

Kompulzívna porucha sexuálneho správania reprezentuje pretrvávajúce zlyhávanie ovládania intenzívnych a opakujúcich sa sexuálnych impulzov alebo nutkaní, ktoré vedú k opakujúcemu sa sexuálnemu správaniu. Príznaky zahŕňajú opakujúce sa sexuálne aktivity, ktoré sa stávajú ústredným záujmom života človeka až do bodu, v ktorom zanedbáva starostlivosť o svoje zdravie a o seba alebo iné záujmy, činnosti a povinnosti; početné neúspešné snahy významne redukovať opakujúce sa sexuálne správanie; a pokračovanie opakujúceho sa sexuálneho správania napriek nepriaznivým následkom alebo napriek malému alebo žiadnemu uspokojeniu z neho.

Je nesmierne dôležité komunikovať s dospievajúcimi aj dospelými ich sexuálne predstavy a správanie, netabuizovať tému sexuality. Aby rozumeli svojej sexualite a v budúcnosti nad ňou nestratili kontrolu.  

Tzv. "sexuálna závislosť" je trvalá neschopnosť kontrolovať intenzívne sexuálne impulzy alebo túžby, ktoré spôsobujú značné utrpenie alebo zhoršovanie stavu. 

• Výskyt: 1 : 10 (muži), 1 : 12 (ženy) - muži majú vyššie hladiny oxytocínu v krvi. 
• Rôzne aktivity sexuálneho charakteru (čiže aj porno, kybersex), ktoré narušujú bežný osobný, pracovný, sociálny život (vzťahy). Pacienti zanedbávajú svoju prácu, koníčky, rodinný život. 
• Osoba predisponovaná na vznik závislosti alebo už s potvrdenou diagnózou závislosti má v mozgu narušený systém vyhľadávania niečoho nového, detekcie ohrozenia so silnou závislosťou na odmene. 

Niekoľko otázok, ktoré by si mohol položiť muž, ktorý stráca nad svojimi sexuálnymi aktivitami kontrolu:

• Potrebujem v poslednom čase silnejšie provokácie a častejšie sex? 
• Myslel som už niekedy na to, že by som nemal mať sex tak často? 
• Mám sex, aby som unikol z bežnej reality alebo sa zbavil napätia? 
• Cítim sa po sexe vinný alebo totálne zdeprimovaný? 
• Masturbujem ešte aj po sexe? 
• Potrebujem počas sexuálneho styku stále častejšie stimuláciu pomocou fantázie alebo porna? 
• Mením často milencov, alebo mám paralelne viac sexuálnych kontaktov? 
• Strácam čas počas sexuálnych aktov alebo myšlienok na ne v práci? 
• Zanedbávam zdravie a blaho rodiny na úkor túžob?
• Klesá mi produktivita a schopnosť koncentrácie, keď neustále myslím na sex? 
• Masturbujem ako slobodný, zadaný alebo ženatý?
• Mám čas na primeraný oddych a svoje koníčky alebo žijem život v neustálom pohybe a v strese?
• Mám čas starať sa o svoje vnútro?
• Ako často sa nudím?
• Mám nejakú pravidelnú fyzickú aktivitu, pri ktorej sa unavím?
• Mám problém so sebaovládaním?
• Kedy som začal masturbovať? Zintenzívnila sa odvtedy frekvencia masturbácií?
• Ako často masturbujem? Dokážem si masturbáciu odoprieť, ak už žijem s milovanou osobou pohlavne?
• Koľko času venujem pozeraniu porna, erotickým predstavám a masturbácii?
• Je pre mňa masturbácia viac-menej bezvýznamným aktom alebo aktom ukájania sa pri predstavách, fotkách, videách s osobami, ktoré podľa mňa majú "kvality" chýbajúce mojej partnerke?
• Koho/čo si predstavujem pri masturbácii bez pozerania sa na porno videá či akty?
• Kedy, za akých podmienok masturbujem najčastejšie?
• Masturbácia pre mňa predstavuje odmenu za niečo (napr. po ťažkom dni v škole/práci) alebo masturbujem najmä vtedy, keď som deprimovaný?
• Ako sa pozerám na svoje telo a svoju mužskosť?
• Som úspešný pri budovaní medziľudských vzťahov? Mám problém nadväzovať a udržať si kvalitné vzťahy s ľuďmi? Napĺňajú ma vzťahy s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa?
• Ako často sa cítim byť sklamaný, opustený, bezradný?
• Ako by som charakterizoval svoje libido? Viem jeho silu odlíšiť od návyku či závislosti?
• Čo prežívam, ak si masturbáciu vedome odopieram?
• Obmedzuje ma v niečom moja sexuálna závislosť? Spôsobuje mi problémy, dostáva ma do nepríjemných situácií?

Poruchy osobnosti (podľa DSM-5)

Znaky paranoidnej poruchy osobnosti

1. Podozrievanie ostatných bez dostatočného dôvodu, že ho využívajú, ubližujú mu alebo ho podvádzajú.
2. Neustále zaoberanie sa nepodloženými pochybnosťami ohľadom lojality alebo dôveryhodnosti priateľov alebo spoločníkov.
3. Zdráhanie sa zveriť ostatným kvôli neodôvodnenému strachu, že informácie budú v zlom úmysle použité proti nemu.
4. Neutrálnym poznámkam a udalostiam pripisuje skrytý význam v zmysle poníženia alebo ohrozenia.
5. Pretrvávajúce prejavy nevraživosti (t.j. neodpúšťa útoky, škodenie, urážky). 
6. Zaznamenávanie útokov na svoj charakter alebo povesť, ktoré ostatní ako útoky nevnímajú a rýchle reakcie zlobou alebo protiútokom.
7. Opakovane a bez dôkazov podozrieva z nevery svojho manželského alebo sexuálneho partnera.