Sexuológia a sexuálne zdravie pre laikov

Sexuálne obťažovanie

Pohlavne prenosné choroby okrem HIV

Análny sex

Znížené libido

Bolesť pri pohlavnom styku

Veľkosť a tvar penisu, pošvy, vulvy

Problém zníženej fertility mužov a predstavenie projektu Patrimony

Kvalita mužského orgazmu

Predčasná/Včasná ejakulácia

Erektilná dysfunkcia

Oneskorená ejakulácia

Prečo navštíviť odborníka a neužívať voľne dostupné prípravky na skvalitnenie erekcie?

Peyronieho choroba a priapizmus

Parafília a parafilná porucha

Pohlavný styk v tehotenstve a po pôrode

Premenštruačný syndróm

HIV - večná hrozba

Všeobecný úvod

Základom harmonického vzťahu je vyrovnanosť a spokojnosť so sebou samým i s vlastnou sexualitou. Byť spokojný so sebou však neznamená zotrvať v jednom bode a zamilovať si pasivitu. Úspech dyadickej interakcie je v aktívnej snahe o budovanie seba (dobrovoľným odstraňovaním nedostatkov, nie nútenou premenou vlastného ja) a v snahe uspokojovať aj potreby toho druhého. Byť spokojný sám so sebou neznamená považovať seba za Casanovu a myslieť si o svojej partnerke, že je v posteli ako drevo. Zrelý človek musí takéto pubertálne zmýšľanie a presadzovanie seba opustiť. Partneri sú predsa dve osoby, ktoré sa veľmi dobre poznajú a zdieľajú svoju lásku. Iba tieto podmienky im dávajú právo byť úprimní a otvorení. Iba vtedy nemusia mlčať, ale môžu navrhovať a prijímať nápady, pozitívne zmeny a kompromisy. Moja láska má môjho partnera zdokonaľovať, nie meniť od základu. Ak sme sa kedysi zaľúbili viac do tela alebo duše partnera, počítajme s tým, že neskôr nám začne druhá časť skladačky chýbať a budeme musieť znášať následky. Láska je totiž zladenie dvoch tiel a dvoch duší, ktoré sa vlastnou vôľou a aktivitou postupne približujú k dokonalosti spojenia, nie rozpadu.

Problémom sa nevyhne žiaden pár. Dôležité je uvedomiť si, že obaja si so sebou prinášame do vzťahu vlastné zážitky a skúsenosti (i nevedomosti), o ktorých je potrebné sa zhovárať a ktoré je potrebné rešpektovať. Náš vzťah vznikol pre to, aby sme mohli jeden druhého obohatiť, nezištne si pomáhať a vzájomne si poskytovať oporu. Každé negatívum, ktoré si partner uvedomuje, s ktorým sa nám zdôverí a poprosí nás o pomoc pri jeho odstraňovaní, je možné eliminovať, ba až prekonať vzájomnou láskou a trpezlivosťou. Vzťah nie je založený na idealizácii či dehonestácii partnera, ale na rovnocennosti oboch. Hoci má každý iný nedostatok, obaja sme odlišní, tvoriac jeden celok, v ktorom sa môžeme vzájomne dopĺňať a učiť sa novým veciam. Stačí byť otvorení a schopní prijať zmenu. Láska nás mení nenásilne, no s každou zmenou musíme byť stotožnení. Ináč sa časom nespoznáme. Nebudeme to my, ale jeho/jej obraz v nás. Pozitívna zmena je pre nás taká, ktorú sme už niekedy v minulosti chceli podstúpiť, ale nemali sme dostatok motivácie, podpory či síl. Isto to nie je taká, ktorej potrebu sami necítime a podstupujeme ju iba kvôli partnerovi.

Problémy v sexuálnej oblasti preveria kvalitu každého partnerského vzťahu, pretože sa týkajú témy, o ktorej sa ešte stále nedokážeme rozprávať otvorene. Alebo problémy rozoberáme s kadekým, len nie s tým, s ktorým ich zdieľame, prípadne ich stručne "rozoberieme" pri hádke, tvárime sa po sexe menej blažene alebo sa sexu s partnerom radšej vyhýbame. Náš vzťah je poznačený aj inými problémami, prestávame si rozumieť, upokojuje nás náručie iného/inej. Ale čo ak sa podobná situácia zopakuje aj v tomto vzťahu? Je to veľmi pravdepodobné, pokiaľ sa problémom nenaučíme čeliť; riešiť ich a nie pred nimi utekať. Život bez problémov nás nikdy a s nikým čakať nebude. Vzdať sa lásky, ktorá bola skutočnou spriaznenosťou dvoch tiel a dvoch duší (nie niečím neúplným či hocičím iným) kvôli problémom je najväčšia zbabelosť, ktorej sa v živote dopúšťame.

V ďalších častiach si postupne rozoberieme základné problémy, s ktorými sa môžu partneri stretnúť v ich vzťahu, no najmä v sexuálnom živote.

Sexuálne obťažovanie

Sexuálnym obťažovaním môže byť sexuálny nátlak, neželaná sexuálna pozornosť a sexizmus.

Sexuálny nátlak zvyčajne využívajú osoby v skutočnej či zdanlivej pozícii moci (nadriadení, učitelia, osoby s väčšou fyzickou silou alebo manipulátori), ktoré môžu inej osobe povedať či naznačiť, čo by mala robiť, ak chce napredovať napr. v študijnej, pracovnej oblasti, resp. čo ju čaká, ak to neurobí. Priamo či nepriamo donútia inú osobu k sexuálnemu správaniu.

Môže ísť aj o prvého/nového partnera, ktorý rafinovane presviedča o potrebe či nutnosti sexuálneho aktu, resp. ten kladie ako podmienku na začatie alebo pokračovanie vzťahu. Môže aj zneužiť aktuálne vnútorné rozpoloženie alebo váhanie toho druhého.

Patrí tu aj znásilnenie, pokus o znásilnenie a nebezpečné prenasledovanie (angl. stalking) vrátane kyberšikany.

Neželaná sexuálna pozornosť zahŕňa neželané správanie sexuálnej povahy, ako napríklad komentovanie častí tela, sexuálne narážky a sugestívne pohľady, posielanie erotických materiálov, kladenie otázok o sexuálnom živote, neželané opakované pozvania na rande či ponuky na sex, neželané dotyky.

Sexizmus (rodovo motivované obťažovanie) skrýva v sebe všetky negatívne prejavy, napríklad rôzne formy ponižujúceho, znevažujúceho či nenávistného verbálneho a neverbálneho správania prameniaceho z pasívne prevzatých názorov a mýtov, mylných vlastných presvedčení alebo zovšeobecnení na základe jednej či niekoľko málo negatívnych skúseností. Týka sa konkrétneho pohlavia či konkrétnej formy sexuality.

Môže byť vo forme sexistických poznámok – výrokov ako: "ženy by nemali byť v riadiacich pozíciách", "muži nemajú city, zaujíma ich len sex", "ako žena by si sa mala starať o domácnosť", "skúškou si prešla vďaka veľkému výstrihu a minisukni", "narástli ti svaly na úkor mozgu", "nechoď dnes za ňou, asi má krámy"... Teda ide o nevhodné až hanlivé komentáre voči konkrétnemu pohlaviu či sexuálnej orientácii, jednak zasahujúce hlboko identitu konkrétneho človeka a jednak vyjadrujúce nadradenosť ich šíriteľa, pokus o dokazovanie či prevzatie moci, ďalšie podnecovanie nepriateľstva až agresivity. Často ide o ľudí, ktorí sa vo vzťahoch s niektorými ľuďmi cítia ohrozene či menejcenne, prípadne o nezrelý spôsob spracovania negatívnej skúsenosti, neschopnosť kritického náhľadu pri názoroch iných ľudí z rovnakej skupiny, zaujať a presadiť si vlastný postoj. Ďalšou formou sexistického správania môže byť zvýhodňovanie alebo, naopak, znevýhodňovanie konkrétnej skupiny ľudí na základe pohlavia/rodu. Najčastejšie sa to deje skryto, rafinovane pri pracovných pohovoroch, pri osobných hodnoteniach a poskytovaní možností kariérneho rastu.

Ako posledné príklady spomeniem rozprávanie sexuálne ladených vtipov tam, kde to nie je vhodné ani akceptovateľné, rozprávanie vtipov zosmiešňujúcich osoby na základe ich pohlavia či sexuálnej orientácie, spomínanie sexu v prípadoch, keď to nesúvisí s predkladanou témou vrátane vkladania materiálov s erotickým obsahom do prezentácií v rámci pokusu o odľahčenie atmosféry alebo o vtip, vydávanie obscénnych zvukov a i.

Niektorí ľudia zažili sexuálne zneužitie v detstve. Je to pre nich tak traumatizujúce, že si na to neraz pamätajú len matne alebo si nepamätajú vôbec. Ak si na to pamätajú, dlho to pre rôzne dôvody nosia vo svojom vnútri a nikomu o tom nepovedia, avšak stále to môže narúšať ich vnútornú pohodu, ale aj kvalitu ich vzťahov. A preto, ak si spomínaš na niekoho, kto sa Ťa kedykoľvek v minulosti so sexuálnym motívom dotýkal na intímnych miestach či iných častiach tela alebo sa pri Tebe ukájal, pokúšal sa Ťa znásilniť alebo sa mu to aj podarilo, určite neodkladaj stretnutie s odborníkom. Pokiaľ sa to nestalo Tebe, ale niekomu z Tvojho okolia, oceň to, že Ti o tom povedal/a a citlivo ju/ho povzbuď k tomu, aby navštívil/a odborníka na dušu.

Pohlavne prenosné choroby okrem HIV

Patria sem všetky mikrobiálne ochorenia, ktorých prenos sa uskutočňuje výhradne alebo prevažne pri pohlavnom styku, iné spôsoby prenosu sú obvykle zanedbateľné.

Syfilis (lues) vyvolávajú špirálovito stočené pohyblivé baktérie Treponema pallidum. Prenášajú sa prevažne pohlavným stykom, pričom do ľudského tela vniknú drob­nými, voľným okom neviditeľnými trhlinkami na koži alebo slizniciach.

Nebolestivý tvrdý vred so zdurením regionálnych lymfatických uzlín sa môže objaviť aj na iných častiach tela (extragenitálne), teda v mieste vstupu infekcie do tela hostiteľa.

Pri hodnotení rizika prenosu je potrebné zvažovať štádium ochorenia. V prvom a druhom štádiu sa prenáša pohlavným stykom alebo krvou (kontaminovanými predmetmi, najčastejšie ihlami, holiacimi strojčekmi...). V treťom štádiu je riziko prenosu iba krvnou cestou alebo cez placentu (prenos z matky na plod).

Prvým príznakom je ranka na mieste vstupu nákazy. Okolie ranky počas 3 - 4 týždňov mimo­riadne stvrdne. Je to prvé štádium syfilisu - tvrdý vred. Choroba v tomto štádiu zasahuje aj lymfatické uzliny, ktoré opuchnú. V tomto štá­diu sa dá vyliečiť bez následkov. Pri neliečení sa tvrdý vred po 5 - 6 týždňoch zahojí, ale bakté­rie sa v organizme rozmnožujú, dostávajú sa do krvi a zaplavujú celý organizmus.

Pri neliečenom syfilise sa v jednej štvrtine prípadov môže objaviť akútny syfilitický zápal mozgových obalov už po 6 mesiacoch od vstupu baktérie do tela.

V druhom štádiu, asi po 8 - 9 týždňoch, sa ob­javia na koži drobné vyrážky, ktoré nesvrbia a nevyvolávajú ťažkosti. Kožné vyrážky časom zmiznú aj bez liečenia, choroba však pokračuje. Človek sa môže cítiť zdravý. V tomto štádiu možno syfilis dokázať len laboratórnym vyšet­rením krvi.

V treťom štádiu dochádza k nezvratnému poškodzovaniu kože, ciev, nervových buniek vrátane mozgu, pečene, srdca a ďal­ších orgánov. Nakoniec hrozí nakazenému smrť. Syfilis je nebezpečný pre ženy v tehotenstve. V závislosti od stupňa vývinu plodu v čase nakazenia sa ten buď rodí s telesným postihnutím (poškodenie kostí, zubov, hluchota, slepota), s príznakmi druhého štádia syfilisu, alebo odumiera.

Kvapavka (gonorea) je prenosná hnisavá choroba pohlavných orgánov a močových ciest. Zapríčiňujú ju baktérie gonokoky, ktoré pod mikroskopom vyzerajú ako kávové zrnká.

Prvé ťažkosti možno pocítiť na 2. až 4. deň po pohlavnom styku s nakazenou osobou. Príznaky nie sú vždy rovnaké, často sa objaví len nepatrný sklovitý výtok, ktorý u muža najmä ráno zalepí ústie močovej rúry. Postupne sa výtok mení na hnisavý, ktorý u muža samovoľne odkvapkáva z močovej rúry, preto sa choroba volá kvapavka. Keď chorý nevenuje pozornosť ochoreniu, môže sa stať trvalým zdrojom nákazy.

U žien nemusí mať kvapavková infekcia vážnejšie príznaky, avšak aj takéto ženy šíria nákazu pohlavným stykom ďalej. U nich nákaza vyvoláva zápal močovej rúry, pošvovej sliznice a krčka maternice. Odtiaľ sa môže šíriť do maternice, vajíčkovodov a vaječníkov.

U mužov aj u žien môže byť príčinou neplodnosti. U malého percenta nakazených sa baktéria môže krvou dostať aj do kože, šliach a kĺbov.

Nezriedka sa osoby nakazia cez konečník (výtok a bolesť), hltan (príznaky podobné streptokokovej angíne) alebo spojovky očí (citlivosť na svetlo, bolesť a opuch mäkkých tkanív oka, výtok, vred rohovky až slepota).

Iné pohlavné choroby. Rôzne infekcie, ktoré sa prenášajú pohlavným stykom. Často vyvoláva­jú zápaly pohlavných orgánov. Z vírusových infekcií môže ísť o veľmi nepríjemný genitálny herpes alebo o ochorenia vyvolané ľudskými papilomavírusmi (HPV), a to nízkorizikovými ľudskými papilomavírusmi (spôsobujú bradavice na vonkajších genitáliách alebo okolo análneho otvoru) a vysokorizikovými HPV (spôsobujú nádory krčka maternice, pošvy, penisu a konečníka).

Iní mikrobiálni pôvodcovia spôsobujú napríklad chlamýdiové a mykoplazmové zápaly močovej rúry, sliznice pošvy, prípadne aj okolitých orgánov, alebo trichomoniázu - infekčné ochorenie sliznice pošvy, močovej rúry či močového mechúra. Častejšie muži nemajú významné príznaky ochorenia a stávajú sa bezpríznakovými prenášačmi.

Ďalšími ochoreniami môžu byť hubové ochorenia (kvasinky), svrab alebo pedikulóza (nákaza všami).

Môže sa stať, že sexuálne nezodpovedne sa správajúca osoba môže odovzdať pri sexuálnom akte inej osobe "balíček" patogénov a tak dominujúce príznaky jednej infekcie môžu "zastrieť" príznaky ďalšej infekcie. Častá je napr. kombinácia kvapavky a chlamýdiovej infekcie (pri bežnej antibiotickej liečbe sa kvapavka lieči, ale chlamýdiový zápal močovej rúry pretrváva).

Mnohé sexuálne prenosné ochorenia sa môžu prejavovať závažnejšími príznakmi až po rôzne dlhom čase od rizikového sexuálneho kontaktu, prípadne sa prvé príznaky infekcie prehliadnu či zamenia s inou infekciou.

Netreba zabúdať na to, že krvou a telesnými tekutinami (pri sexe) sa prenáša aj hepatitída typu B, ktorá nie je liečiteľná a môže skončiť cirhózou alebo rakovinou pečene. Tejto infekcii je možné predísť očkovaním. Hepatitída typu C sa častejšie prenáša infikovanými ihlami a predmetmi (ihly narkomanov, pri tetovaní, piercingu), menej často pri sexuálnom styku.

Účinné vakcíny voči sexuálne prenosným infekciám nie sú zatiaľ k dispozícii (okrem vakcíny proti HPV v pubertálnom veku – pred obdobím pohlavne aktívneho života).

Prevencia – okrem používania kondómu pri pohlavnom styku spočíva najmä v sexuálnej zdržanlivosti v nedospelom veku, nestriedaní partnerov, dobrom poznaní osobnosti, charakterových čŕt partnera, ako aj histórie jeho sexuálneho správania s možnosťou dať sa spoločne otestovať po pár mesiacoch randenia aj v prípade, že ani jeden nemá podozrenie o promiskuite toho druhého (nakoľko nákaza sa môže preniesť aj od bývalých partnerov).

Pri najmenšom náznaku vyššie spomenutého ochorenia treba nájsť v sebe odvahu a ísť k odbornému lekárovi (gynekológovi, urológovi, kožnému lekárovi alebo navštíviť jedno z testovacích miest na Slovensku pri podozrení na infekciu HIV po troch mesiacoch od rizikového sexuálneho kontaktu), aby sa choroba začala zavčasu a účinne liečiť. Pre všetky pohlavne prenosné ochorenia platí potreba diagnostikovať a liečiť všetkých sexuálnych partnerov.

Análny sex

Nakoľko o análnom sexe neexistuje veľa a už vôbec nie veľa hodnoverných štúdií, vytvára to priestor na šírenie rôznych pochybných informácií, ktorými sa análny sex skôr oslavuje, ako by bol opisovaný triezvo. Takéto štúdie navyše vznikajú veľmi ťažko, pretože témy netradičných sexuálnych praktík, ako aj sexuálneho, nie to ešte análneho zdravia, sú stále silno tabuizované. Takisto sa na malej vzorke ľudí ťažko niečo vyhodnocuje, nakoľko ťažko nájdeme čo i len dvoch ľudí, ktorí praktizujú análny sex rovnakým spôsobom a rovnako často, majú podobnú genetickú konštitúciu, imunitný systém a pôsobia na nich rovnaké exogénne faktory.

Pokiaľ máme na zreteli anatómiu a histológiu čreva, nemôžeme tvrdiť to, že análny sex je porovnateľný s vaginálnym, s tými istými rizikami a pomenovať zázračný lubrikant či zázračnú techniku, s ktorými sa nemusíme ničoho báť. Toto je zároveň pomôcka pre filter hodnovernosti textu, cez ktorý neprejde väčšina článkov na internete. Hoci nemôžem namietať proti tvrdeniu, že ak análny sex, tak veľa lubrikantu, pomalé pohyby a stopnutie pri akomkoľvek diskomforte, často vidím, že článok, pod ktorým sú niekedy podpísaní aj odborníci, úmyselne zahmlieva a v jednom som dokonca našiel, že hepatitídu typu B alebo A vyvoláva baktéria.

Dajme tomu, že sa budeme rozprávať o prípadoch vzájomne si verných partnerov (vylúčime pohlavne prenosné ochorenia, najmä HIV a karcinogénne typy HPV - hoci to, že ste teraz verní, neznamená, že HPV nemáte) a o prípadoch, kedy sa neskúšajú oveľa rizikovejšie praktiky, ako je napríklad fisting či nepoužívajú štandardné alebo aj neštandardné análne pomôcky. Takisto vylúčime prípady heterosexuálnych párov, ktoré po análnom sexe okamžite bez urobenia hygieny (alebo výmeny kondómu) vstupujú do pošvy alebo do úst (enterobaktérie, enterokoky, enterovírusy...).

Ale i tak. O análnom sexe sa veľa nehovorí. Jednoducho sa vníma ako legitímna sexuálna praktika a keby sa čo i len náznakom o ňom začalo hovoriť aj z tej druhej - možno nie práve zábavnej či rozkošnej strany, tak by sa mnoho párov mohlo cítiť dotknuto až diskriminovane.

Ja to predsa len risknem a načrtnem pár medicínskych faktov, o ktorých sa pri hrubom čreve učia už medici:

• Konečník evolučne anatomicky ani fyziologicky nie je prispôsobený na trenie a exogénne - najmä patogénne vplyvy. Na trenie je prispôsobený epitel, ktorý je plochý a viacvrstvový - ten jednoducho zvládne naťahovanie a iné mechanické dráždenie bez väčších problémov. Takýto epitel je v konečníku len na obmedzenej ploche. Aby bol teda análny sex úplne bezpečný, penis v plnej erekcii by musel mať len okolo 3 cm, maximálne dĺžky ukazováka so šetrnými pohybmi aj pri maximálnej lubrikácii, ktoré by napodobňovali pohyb vychádzajúcej stolice. Absentujúce "mazľavé" sekréty, ktoré sa v konečníku nemajú z čoho a prečo tvoriť pri vzrušení, aby znižovali trenie pri sexe (análna predohra ako v porne je preto úplne zbytočná), môžeme nahradiť lubrikantom, ale jednovrstvový epitel čreva ním nezmeníme.
• Niekto si povie, že hygiena toho, čo vstupuje do čreva, nemusí byť taká precízna, veď v čreve máme 1 kg až 2 kg baktérií. Tie majú čo robiť v čreve, nie v krvi svojho kolonizátora a to, čo zvonku zanášame do čreva, nepatrí ani len do čreva a ľahšie preniká i do krvného obehu. Takže predsa to nie je jedno. Pre milovníkov análneho sexu takýto sex nie je o pár šetrných pohyboch dnu a von raz za mesiac a teda aj pri maximálnej lubrikácii dochádza na jemnej a bohato prekrvenej sliznici čreva k mikrotraumám, ktoré sa aj pri veľmi dobrej predošlej očiste čreva kontaminujú endogénnou a exogénnou mikroflórou, aj tou patogénnou. Mikroorganizmy, ešte raz, nemajú v krvi čo robiť a predisponovaným osobám môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, napr. aj osídlením iného orgánu a množením sa v ňom! Môže ísť o srdce, na chlopniach ktorého sa vytvoria infikované trombotické vegetácie so schopnosťou sa uvoľňovať a poškodzovať ďalšie orgány.
• Pravidelne traumatizovaná sliznica čreva môže spustiť chronický zápalový proces, napr. proktitídu, ktorá môže progredovať alebo sa môže zhoršiť priebeh doteraz ešte nediagnostikovaného zápalového ochorenia čreva. Ak sa raz takýto zápalový proces u geneticky predisponovaného človeka spustí a prihlási sa o slovo autoimunita (bunky imunitného systému najprv bojujú proti baktériám v rankách, potom už proti vlastným bunkám čreva), ani stopka análnemu sexu už daný proces nedokáže zvrátiť. Prísť o črevo, mať trvalý vývod alebo si po rokoch koledovať o karcinóm určite nie sú žarty.
• Najčastejšou akútnou komplikáciou je asi krvácanie a to krvácanie z podráždenia venóznych plexov (hemoroidov). Abscesy a fistuly sú skôr vzácne. Čo sa týka možných oneskorených následkov dlhodobo praktizovaného análneho sexu - môžem spomenúť napríklad inkontinenciu stolice (aj minimálny sklon k inkontinencii alebo inkontinencia za určitých okolností dokážu znepríjemniť život) vďaka ochabnutiu zvieračov alebo chronickému dráždeniu až zápalovému poškodzovaniu steny čreva v danej lokalite.
• Po análnom sexe sa análny komfort skôr mení na diskomfort niekoľko hodín až dní po sexe nehovoriac o pocitoch pri samotnom vyprázdňovaní sa. Hovorí to o tom, že do kontaktu s podráždenou stenou alebo aktuálne zapálenou sliznicou sa dostala stolica.

Ťažko hovoriť o psychologickom aspekte análneho sexu. Niekoho môže takáto sexuálna praktika aj pri súhlase s ňou hlboko vnútorne ponižovať - napr. ženu a napríklad muža môže stavať do ženskej pozície nielen v sexe. Niekomu submisivita nielen v sexe prináša uspokojenie, no je vždy náročné určiť, nakoľko je to pri kom o prijatí seba, o prezentovaní svojho chceného autentického JA alebo skôr o stigmách z minulosti či rezignovaní v tom, kým človek naozaj je alebo by chcel byť. Niekedy je to o vyjadrovaní sebaúcty, sebavedomia, sebahodnotenia, o upevňovaní si pozície, túžbe sa zmocňovať, riadiť (naopak - byť vedený, chránený) aj pri výbere sexuálnych praktík. Inokedy ide o zvyk, štandard danej sexuálnej minority, experiment či praktiku druhej voľby alebo núdzovú praktiku.

Porno je tiež silnou vôdzkou v sexe, ľudia majú tendenciu ho napodobňovať a ísť v experimentovaní ďalej a ďalej. Sexuálny život je dnes prezentovaný ako niečo bez hraníc, s neobmedzenými možnosťami, čo ale v reálnom živote nie je možné uplatniť - snaha o to môže negatívne zasahovať osobnosť i vzťahy.

No a nakoniec je tu náboženský rozmer, podľa ktorého nie je análny sex prirodzeným spojením muža a ženy a dvoch mužov už vôbec nie.

Čo všetko z toho vyplýva? Každý si potrebuje sám zhodnotiť klady a zápory análneho sexu (sexu s reálnym penisom či análnymi pomôckami) v rámci sexuálneho a análneho - intestinálneho zdravia vo svojom živote, či ide o niečo naozaj nevyhnutné, nebyť zásadne proti reálnym rizikám a nezabudnúť ani na psychologický či náboženský rozmer rozmaru, ktorý je často iba odpozorovaný z porna, kde navyše o hygienických pravidlách análneho sexu s orálnym či vaginálnym sexom nemôže byť ani reč.

Riziko najmä akútnych komplikácií stúpa úmerne s mierou extrémizmu v análnom experimentovaní a riziko najmä chronických komplikácií s frekvenciou a dĺžkou trvania sexuálneho života s preferovaním análneho sexu. Dodržiavať hygienu toho, čo vstupuje do konečníka je veľmi náročné a i prípravná starostlivá hygiena samotného konečníka nezabezpečí sterilné prostredie pre mikrotraumy, ktoré zákonite pri inom zložení sliznice musia vzniknúť častejšie. Tie sú potom zdrojom infekcie a zápalu a u predisponovaných jedincov nie je vylúčené ani spustenie autoimunitného procesu.

Znížené libido

Hoci je to pre niekoho neuveriteľné, existujú ľudia, ktorým chýba sexuálna túžba, chuť na sex; a to dlhodobo (pomerne vzácna asexualita) alebo dočasne (znížené libido). Znížené libido sa môže týkať najmä žien. Pri mužoch je veľmi ojedinelé. Takéto ženy väčšinou nemajú problém dosiahnuť orgazmus, ale jednoducho netúžia po sexe, veľmi ťažko ich niečo "rozpáli," absentujú nielen túžby, ale aj myšlienky, ktoré by týmto túžbam predchádzali. Nevyhľadávajú ani príležitosť k sexu a nie sú v tomto smere veľmi aktívne. Sú ženy, ktorým dočasná strata sexuálnej energie prekáža a sú i také, ktorým život bez nej vyhovuje viac.

Aké sú príčiny zníženého libida u žien?

• anémia (ktorá súvisí aj s periodickými stratami železa počas menštruácie)
• alkoholizmus, drogová závislosť
• hormonálne zmeny po narodení dieťaťa
• hormonálne zmeny a fyziologické poruchy vyvolané chudnutím počas drastických diét, pri nedostatočnej, nepravidelnej či jednostrannej výžive a celkovo pri nezdravom životnom štýle
• užívanie antidepresív zo skupiny SSRI
• hyperprolaktinémia (nadmerná produkcia prolaktínu)
• abnormality v produkcii luteinizačného hormónu (LH)

Psychogénne príčiny:

• depresia
• stres a prepracovanosť (vyčerpanosť)
• úzkosť
• trauma z detstva
• popôrodná trauma
• predchádzajúce sexuálne obťažovanie alebo znásilnenie
• latentná homosexualita
• vážne problémy vo vzťahu, ktoré sa neriešia, o ktorých sa nerozpráva, neschopnosť prijať nedostatky, tendencia zo vzťahu uniknúť pri (prvých) vážnych problémoch (vnútorná nezrelosť), averzia voči partnerovi alebo dokonca voči opačnému pohlaviu vo všeobecnosti
• obťažné životné podmienky a vzťahy v prostredí, v ktorom pár zotrváva (napr. zlý vzťah so svokrovcami)

Je pochopiteľné, že ak žena prežíva zlé obdobie; je chorá, emočne labilná či vypätá, znižuje sa aj jej záujem o sex.

Kde a ako začať riešiť problém? V prvom rade doma a s partnerom, na ktorom vám záleží, ktorý má pre vás pochopenie a doteraz vám vždy ponúkol podporu a pomoc pri prekonávaní problémov. Predsa partner, ktorého milujete a ktorý miluje vás, bude vedieť ako vás v posteli zaujať a inšpirovať. Existuje liečba testosterónom či pomôckami ako "krémy túžby" (obsahujú ingredienciu podobnú gaulteriovej silici a vyvolávajú šteklivý pocit v oblasti klitorisu) či sacie (alebo obyčajné) vibrátory.

Rovnako ako ženám, i niektorým mužom nikdy v živote nemusela chýbať túžba po pohlavnom styku. Ak sa nízke libido u muža vyskytne, zvyčajne nemá nič spoločné s dosahovaním krátko trvajúcej alebo žiadnej erekcie. Nízka hladina testosterónu ako hlavná príčina je málo pravdepodobná (okrem prípadov následku operačného/mechanického poškodenia či ochorenia týkajúceho sa /i/ semenníkov). Do popredia vystupujú psychogénne príčiny (homosexualita, pocit viny, depresie a i.), ktoré je potrebné citlivo skúmať a riešiť ich pod odborným dohľadom i správnym prístupom partnerky.

Bolesť pri pohlavnom styku

Ďalší problém, s ktorým zápasí mnoho (najmä) mladých manželských párov je bolesť pri pohlavnom styku (dyspareunia). Pohlavný styk môže byť mierne bolestivý iba po prvýkrát pri pretrhnutí hymenu, potom je už trpenie bolesti neopodstatnené a malo by sa riešiť. Problém sa opäť týka viac žien ako mužov, no väčšinou sú príčinou bolesti samotní muži, ktorí sex realizujú za čo najkratší čas (splašene), prudko či necitlivo.

Zvyčajne stačí dlhšia predohra, aby sa mohla v pošve vytvoriť dostatočná vrstvička telu vlastného lubrikantu, ktorý je prítomný aj u muža ako kvapky túžby (číra mazľavá tekutina).

Je potrebné si uvedomiť, že pri tomto probléme zohráva veľkú úlohu emočný faktor. Ak už partnerka niekedy v minulosti zažila bolestivý pohlavný styk, s obavami a napätím bude očakávať ten ďalší. Jej strnulosť sa samozrejme prejaví aj na najintímnejších partiách tela. Zväčša sa nejedná o vážne príčiny dyspareúnie, ale môžu sa vyskytnúť aj tie.

Prvý a dôležitý krok na ceste k odstráneniu či zmierneniu bolesti je uvedomenie si intenzity, hĺbky a približnej lokality vyžarovania bolesti; či sa jedná o bolesť povrchovú alebo hĺbkovú.

Pri sexe ma to bolí!

Štandardným postupom je zmienka o druhu, približnej lokalizácii, intenzite bolesti pri sexe pri návšteve gynekológa, ktorý pacientku vyšetrí a môže nájsť príčinu. Ak nenájde zjavnú a teda takú príčinu, ktorú by bolo možné odstrániť jednoduchým zákrokom, hľadá sa "chyba" v partnerovi. Partner môže voliť pre partnerku nevhodnú polohu pri sexe, môže mať tvrdší sex radšej než partnerka, príliš sa ponáhľa, čím sa partnerke vytvorí málo telu vlastného lubrikantu, alebo sa ho i tak vytvára menej a potrebuje použiť "umelý," ktorý jej ale môže spôsobiť podráždenie sliznice (alergia) a opäť spôsobovať bolesť (prípadne už prebieha zápalový proces, príčinou ktorého je niečo iné). Technika, zlý postup, nedostatočná pripravenosť sú hlavnými príčinami bolesti pri sexe. Menej často je to samotný penis partnera, a to jeho dĺžka či špeciálne (výraznejšie) zakrivenie. Penis je dosť flexibilný, rovnako ako pošva, takže oba orgány sa dokážu vyrovnať s malými nedostatkami či inými anomáliami.

Muži stále častejšie zabúdajú na dlhšiu predohru, čím oni sami (muž takisto produkuje telu vlastný lubrikant) spolu s partnerkou dostatočne "nezvlhnú." Najčastejšími príčinami preskočenia predohry sú nedostatok času, únava, stereotyp, zovšednenie jeden druhému a nechuť na sex (sex z povinnosti) či na samotného partnera (kríza vo vzťahu).

Ak sa nenájde príčina v partnerkinom, partnerovom tele, v technike (priebehu) sexu či v príprave na sex, hľadá sa príčina vo vnútornom prežívaní sexu a v psychickej sexualite partnerky, ktoré môžu spôsobovať i fyzickú nepohodu počas koitu. Strnulosť, strach po zlých skúsenostiach, úzkosť, napätie, obavy zo sklamania, nenaplnenia očakávaní partnera..., na ktoré reaguje celé telo.

Riešenia:

Pomôže, ak partnerka už mala sexuálnu skúsenosť, pri ktorej danú bolesť nepociťovala, kedy ju začala pociťovať (odhadnutie obdobia a možných príčin - od psychického rozpoloženia po zdravotné problémy) a pri čom konkrétne (alebo pri akejkoľvek technike koitu). Berieme do úvahy zápalové procesy, alergie, ekzémy a čo všetko spôsobuje podráždenie sliznice pošvy (prílišné trenie, rôzne chemické látky, ejakulát). Ak je zdravotne všetko v poriadku, prioritou je (podobne ako pri včasnej ejakulácii) zmena prístupu k sexu a cieľa v ňom, poznávanie svojho tela, jeho reakcií, ako aj tela partnera a jeho reakcií. To znamená, že sex nemusí byť vždy "klasický," môže byť i nežný s jemnými pohybmi, a nemusí to byť vždy koitus, ale môže to byť aj iné potešenie na uvoľnenie. Cieľom nemusí byť vyvrcholenie za každú cenu alebo "obvyklým" spôsobom. Je to niečo podobné, ako keď naše dieťa začína robiť prvé roky - nenútime ho hneď bežať, hoci behom by bolo v cieli rýchlejšie. I my dospelí sme pri odstraňovaní problému v sexe trpezliví, robíme iba to, čo je príjemné a nesústreďujeme sa na cieľ, ani sa netrápime myšlienkou - Kedy to konečne prejde (to by len stupňovalo strach, nepohodu, kŕčovitosť, nervozitu, sklamanie, pocit zlyhania). Niektorým párom sa ťažko prijíma fakt, že bolesť pri sexe predtým nebola a teraz je, a pri vyhrotení situácie začínajú obviňovať jeden druhého. Je potrebné pokorne prijať fakt, že teraz bolesť je, že za ňu nemôžeme a že začíname v sexe od začiatku (na jednej strane ju riešime ako pár, na druhej strane nedovolíme, aby nám znechutila spoločne trávené chvíle). Máme ochotu spoločne prekonávať problémy, nevyhýbať sa zodpovednosti (neutekať, nemeniť svoje správanie, nesústreďovať sa len na seba), pretože sa milujeme, a pretože sme zrelými osobnosťami. My totiž vieme, že raz a správnym prístupom to prejde, ale väčšinou stratíme trpezlivosť, stupňujeme napätie, ukončíme snaženie príliš skoro kvôli sebe alebo partnerovi, nezvládneme situáciu. Nepochopili sme, že sex je radosť, nie trápenie a vždy je spôsob, ako sa k tej radosti aspoň priblížiť a z mesiaca na mesiac objavovať jej nové formy. Iba vtedy sa spontánne posúvajú hranice i bolestivé limity.

Cieľom je snaha odbúrať pred sexom osobnú psychickú nepohodu, usilovať sa prekonať zlé sexuálne skúsenosti alebo traumy, pretože tie sa už nemusia opakovať. Psychická pohoda, a teda i pohoda pri sexe je odrazom kvality vzťahu, a hoci to bolesť nemusí umenšiť, existuje vzájomná a hlavne spontánna ochota prispôsobiť sa aktuálnej situácii bez výčitiek.

Nikdy sa nemilujme z povinnosti alebo podľa rozpisu (vyhýbame sa ale dňom, kedy je to pre partnerku krátko pred a počas menštruačného cyklu nepríjemné). Niekedy bolo veľmi dôležité zmeniť postoj k sexu či pohlavným orgánom u dievčat z bigotných rodín. Dnes už tento problém nie je taký častý, ale vyskytnúť sa môže. Častejším strašiakom sú kríza vo vzťahu, osobná psychická nepohoda, príliš plánovaný sex, urýchlený či tajný sex pre nedostatok súkromia či voľného času a zlá minulá skúsenosť, trauma.

Veľký penis sa rieši nasadením "mini pneumatiky" ("záchranné koliesko") na bázu stoporeného penisu pred koitom, ktorá už zvyšok penisu do pošvy nepustí. Najčastejšími príčinami toho, že partner do partnerky nemôže vniknúť, je príliš pevná panenská blana (a zasa aj po pretrhnutí jej zvyšky môžu spôsobovať bolesť), ktorá sa odstraňuje jednoduchým lekárskym zákrokom, a vzácny vaginizmus, ktorý sa rieši postupným dilatovaním stien pošvy. Strach z veľkého penisu je zvyčajne neopodstatnený vďaka tomu, že relaxované tkanivo pošvy dokáže prijať aj väčší penis tým, že sa "natiahne" o niekoľko centimetrov. Na extrémne dlhé penisy existuje špeciálny krúžok ("ComeClose protector ring"), ktorý si muž pred stykom nasadí na penis v blízkosti jeho koreňa. Krúžok reguluje dĺžku orgánu, ktorý vniká do pošvy tým, že už bazálnu časť penisu do vnútra pošvy nepustí. "Vynález" je veľmi užitočný pri probléme častých zápalov kŕčka maternice a okolitých tkanív po hlbokých vnikoch penisu do pošvy. Problém sa zvykne označovať výrazom "collision dyspareunia" (akoby dyspareúnia z narážania).

Vaginizmus sa môže prejavovať pocitom bolesti hlboko vo vnútri alebo v blízkosti povrchu pošvy. Jedná sa o mimovoľný spazmus (stiahnutie) vaginálnych svalov pred alebo po vniknutí penisu alebo cudzieho predmetu do pošvy, vyvolaný strachom (zvyčajne strachom zo zranenia). Pri niektorých ženách je vaginizmus taký vážny, že nie sú schopné pohlavného styku či používať tampóny. Strach sa u nich zvyčajne nestupňuje len s blížiacim sa pohlavným stykom, ale aj pred samotným gynekologickým vyšetrením, ktorému sa radšej vyhnú. Kedysi prevládal názor, že ženy s vaginizmom nemajú rady sex. Nie je to pravda. V skutočnosti sa veľmi tešia z blízkosti partnera (a zo sexuálnych hier, pri ktorých môžu dosiahnuť orgazmus) a to, že nie sú schopné prirodzeného pohlavného styku ich veľmi trápi.

Príčiny môžu byť rôzne - obmedzujúca výchova, ktorá urobila dospievajúcej žene strašiaka aj zo sexu. Žena mohla takto nadobudnúť pocit, že sex je niečo veľmi neslušné, nehygienické či bolestivé. Zahŕňajú všetko to, prečo sa žena (aj podvedome) sexu bráni. Mohla to byť i predchádzajúca zlá skúsenosť, znásilnenie, bohatá história bolestivých vaginálnych infekcií a i.

Príčiny hlbokej bolesti môžu byť endometrióza, fibroidy, cysty na vaječníkoch, vaginálne infekcie (spôsobené napr. chlamýdiami), pokles maternice a pošvy po pôrode a i.

Najčastejšou príčinou povrchovej bolesti je nedostatočne zvlhčená pošva kvôli krátkej predohre (žena nie je dosť vzrušená a uvoľnená). Veľmi bežnou príčinou bolesti je sex uskutočňovaný nárazovo; frekventovane za krátku dobu. Napríklad namiesto dvakrát do týždňa - štyrikrát v nedeľu. Ak je sex príliš vášnivý, môže spôsobiť drobné poranenia pošvy, ktoré si vyžadujú istý čas rekonvalescencie, aby ďalší sex už nebol bolestivý.

Ďalšími príčinami sú hormonálne zmeny okolo klimaktéria (tzv. menopauzová a postmenopauzová suchosť a stenčenie steny pošvy), poranenia pri pôrode (pretrhnutie, strihanie hrádze - epiziotómia), Trichomonas vaginalis, vulvovaginálna kandidóza, genitálny herpes, bradavice, vulvitída (zápal vonkajších rodidiel; pozor na to, čo obsahujú rôzne prípravky do kúpeľa a mydlá), karunkul uretry, vulvodýnia (chronické pálenie a štípanie pošvy), rakovina.

Najčastejšími problémami mužov môžu byť bolesť žaluďa alebo celého penisu po nadmernom trení v nedostatočne vlhkej pošve (takýto styk spôsobuje bolesť najmä žene), Peyronieho choroba (nadmerné zakrivenie penisu), ekzémy, psoriáza, infekcie.

Riešenie bolesti pri pohlavnom styku vychádza z príčiny jej vzniku. V závislosti od nej to môže byť používanie lubrikantov, pravidelné zasúvanie pošvových dilatátorov pri vaginizme, hormonálna liečba v klimaktériu, zmena polohy pri pohlavnom styku atď. Tomuto všetkému má predchádzať kvalitný rozhovor partnerov na danú tému a v prípade potreby i návšteva lekára (liečba infekcie, potreba operácie) alebo sexuológa (terapia psychogénnych príčin).

Veľkosť a tvar penisu, pošvy, vulvy

My muži si napriek tretiemu tisícročiu myslíme, že "čím viac, tým lepšie." Akosi nám nejde do hlavy fakt, že pri milovaní nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Vášnivý a pozorný milenec (rozumej partner), hoci menej obdarený, je vždy viac ako muž bez znalosti ženského tela, fantázie, sebaovládania, no s veľkým penisom. Nečudujme sa, že tak pozorne skúmame veľkosť nášho štetca lásky a tak citlivo reagujeme pri debatách o jeho veľkosti, keď dôležitosť veľkosti sa vďaka vtipom a fámam dostala hlboko do nášho povedomia. Pritom na veľkosti nezáleží, a hoci ho nemáme najdlhší, dôležité je, aby sme s ním boli sami spokojní. Neporovnávajme svoj penis s penisom iných mužov z porno videí, šatní či spŕch. Náš obraz o jeho veľkosti je subjektívny a často veľmi skreslený, pretože sa naň dívame zhora. A určite si ho nemerajme pravítkom, pretože pošva pravítko nepozná. Myslím si, že zrelé ženy veľmi dobre vedia, že nemajú v posteli a mimo nej narážať na veľkosť, a to isté by sme sa mali naučiť aj my. Už pubescentov, ktorí sa dostávajú ku kadejakým článkom na internete a v časopisoch treba učiť, že na veľkosti nezáleží. Nech sa nestáva to, že 19-ročný mladík sa anonymne zúfalo pýta istej ženy počas četu, či jeho 17 cm bude stačiť. Byť spokojný so svojou výbavou je základ kvalitnej erekcie a dobrého sexu najmä pri tých mužoch, ktorí nie sú najobdarovanejší. Mužnosť sa nesmie posudzovať podľa dĺžky penisu. Je to to isté, ako keď má niekto veľké chodidlá a iný ich má menšie. Nič to neznamená. Ak sa pozrieme na názory žien, mnohé z nich majú obavy z dlhých penisov a oveľa viac ich vzrušujú penisy, ktoré sú na báze hrubšie, bez ohľadu na ich dĺžku (vzrušuje a uspokojuje ich rozťahovanie a sťahovanie pošvy pri jej vchode). Múdra žena hľadá mužnosť na tvári a tele muža, nevidí ju najmä v penise. Márne by nejaká žena hľadala gentlemana podľa výzoru.

Priemerná dĺžka penisu v pokoji je 6,5 cm a varíruje v závislosti od teploty prostredia, média (voda na kúpalisku, vo vani) a v podmienkach v ktorých sa muž nachádza (počas a krátko po nadmernej fyzickej námahe či v strese).

Hoci penisy mužov môžu mať v pokojovom stave od 5 do 8 cm, pri plnej erekcii sa zvyčajne svojou dĺžkou výrazne nelíšia. Je to spôsobené tým, že kratšie penisy dosiahnu erekciou predĺženie až o 100 %, kým tie dlhšie zvyčajne už len o 75 %. Priemerná dĺžka erigovaného penisu (stredoeurópskeho) muža je 13 cm.

Čo sa týka pohlavného styku, nie je podstatné rozmýšľať o tom, aký dlhý je môj penis, pretože pošva sa prispôsobí rôznej veľkosti či hrúbke. Priemerná dĺžka pošvy sexuálne nevzrušenej ženy, ktorá ešte nemala žiadne dieťa je zhruba 7,5 cm. Po vzrušení (predohre) dosiahne dĺžku asi 10 cm. Penis v erekcii kratší ako 10 cm má skutočne veľmi málo mužov. V podstate "poruchou" je mikropenis, penis pri plnej erekcii kratší ako 7 cm, a ten má len asi 6 % mužov.

Čo sa týka pohlavného styku s dlhšími penismi, pošva má rezervnú kapacitu, takže pojme aj dlhší penis, prispôsobí sa mu natiahnutím o 150 až 200 % pôvodnej dĺžky. Avšak muž s extrémne veľkou výbavou si nasadzuje na penis špeciálny krúžok, ktorý zabraňuje tomu, aby vnikal príliš hlboko a spôsoboval bolesť. Muži s dlhými penismi môžu mať problém dosahovať pevnú či dlho trvajúcu erekciu.

Ak niekto nie je spokojný s dĺžkou svojho penisu ani teraz, môže navštíviť urológa alebo sexuológa a prekonzultovať s ním svoj problém. Najčastejšie sa medzi laikmi hovorí o bezpečnom predĺžení penisu operačne alebo aspoň nosením špeciálnych "pomôcok," ktoré sa nasadzujú na penis na pár hodín denne s prianím, aby ho o niekoľko mesiacov natiahli o 1 až 2 cm. Zákrok však nie je nikdy bezpečný a nosenie rôznych "pomôcok" prináša viac škôd ako osohu (okrem toho je to nepohodlné a neúčinné).

Zvýšenému dopytu sa prispôsobujú aj naše centrá plastickej chirurgie, ktoré sa začínajú vo veľkom venovať aj tomuto, často neopodstatnenému vrtochu mužov mať viac. V závislosti od typu zákroku sa môže cena za operáciu vyšplhať až na pár tisíc eur. Spolu s touto sumou muž zaplatí aj za možné riziko či trvalé následky (krvácanie, infekcie, deformity) operácie kvôli pár centimetrom navyše.

Penis je možné aspoň opticky predĺžiť liposukciou v oblasti koreňa penisu. Metóda je najmenej riziková. To už nie je možné povedať o ďalších, ako napr. o metóde, pri ktorej sa penis mierne uvoľní z panvovej dutiny odpojením úponov kavernóznych telies penisu od lonovej kosti. Penis sa už ale nemusí po operácii dostať pri erekcii do takej polohy ako predtým a môže sa častejšie poraniť pri vášnivejšom pohlavnom styku. Pre dosiahnutie efektu objemnejšieho penisu sa používa metóda vyplnenia podkožia penisu tukovým tkanivom alebo kolagénom, čo ale nemá trvalý efekt. Zákrok by sa musel po čase opäť zopakovať. Dlhodobý účinok má implantovanie vlastnej kože (bez pokožky) s podkožným tukom z iného miesta tela muža do podkožia penisu. Opäť tu ale hrozia nekrózy, hnisanie a nutná je i dvojmesačná sexuálna abstinencia po zákroku.

Akékoľvek zakrivenie penisu, ktoré nie je bolestivé a nespôsobuje bolesť ani pri sexe, netreba riešiť. Zakrivenia penisov sú pomerne časté, treba sa s tým vyrovnať.

-

Podobne ako majú muži starosti s veľkosťou svojho orgánu, aj ženy môže trápiť veľkosť ich pošvy a vulvy. Vulva je viditeľná časť ženských genitálií (zahŕňa veľké a malé pysky ohanbia, ústie močovej rúry a klitoris). Ak žena ešte nikdy nemala dieťa, je nepravdepodobné, aby jej pošva bola príliš veľká. Veľkosť pošvy a vulvy nemôže ovplyvniť frekvencia pohlavného styku, ale iba pôrody. Iba tie trvalo rozširujú pošvu narušením (ochabnutím) svalov a podporných tkanív stien pošvy (najmä ak sa jednalo o komplikovaný či dlhý pôrod, resp. o početné pôrody).

Ak je pošva príliš veľká a ochabnutá, môže to ovplyvniť sexuálny život oboch partnerov znížením kvality a tým aj radosti z pohlavného uspokojenia. Ľahko sa vám pri pohlavnom styku dostane vzduch do pošvy, ktorý pri jeho vytláčaní penisom spôsobuje nepríjemné zvuky a pri kúpaní sa vám voda dostáva do pošvy veľmi rýchlo. Uvoľnené svaly a väzivo v okolí pošvy môže v strednom veku viesť k prolapsu maternice a pošvy.

Mnohým ženám pomôžu špeciálne cviky po pôrode na spevnenie panvových svalov. Tie je nutné uskutočňovať každý deň aspoň počas šiestich mesiacov. Podstata cvikov spočíva v tom, akoby ste sa usilovali stopnúť svoje močenie. Túto kontrakciu je potrebné udržať desať sekúnd, následne ju uvoľniť a opäť ju zopakovať počas štyroch minút aj viackrát denne. V sexshopoch je možné si kúpiť špeciálne pomôcky (dosť nákladné) na posilnenie pošvových svalov, resp. obstarať si malý vibrátor, ktorý zasuniete do pošvy pri pohlavnom styku. Pri značne rozšírenej pošve sa popri vibrátore zmestí do pošvy aj partnerov penis.

Po vyšetrení a dôkladnej konzultácii s vaším gynekológom je dosť možné, že vám navrhne operačnú korektúru pošvového vchodu alebo zúženie pošvy, čím sa dá dosiahnuť jej čiastočné spevnenie (ak ste už rodili a máte daný problém). Operácia sa netýka len sliznice, ale aj svalovej vrstvy steny pošvy. Najprv je uskutočnená excízia sliznice v potrebnom rozsahu, potom je spevnená a skrátená svalová vrstva a následne je sliznica zošitá. Po operácii sa má žena vyhýbať pohlavnému styku po dobu jedného až dvoch mesiacov.

Niekedy je potrebná plastická úprava malých či veľkých pyskov ohanbia. Malé pysky ohanbia často vystupujú medzi veľkými pyskami ohanbia a môžu dosiahnuť veľké rozmery. Operáciou je možné dosiahnuť ich zmenšenie, ale netreba ich odstraňovať úplne. Veľké pysky ohanbia zasa môžu vekom ovísať kvôli poklesu elasticity kože a stratou tukového tkaniva. Podobne ako pri zväčšovaní penisu je ich možné vyplniť telu vlastným tukom alebo upraviť excíziou časti kože pyskov. Takto sa môžu zväčšené veľké pysky ohanbia redukovať aj u mladých žien, prípadne u nich je ešte aplikovateľná liposukcia.

Iným ženám zasa môže pripadať ich pošva veľmi malá, resp. úzka. Takto o nej uvažujú po bolestivých pohlavných stykoch, neschopnosti poňať celý penis či inzerovať tampón. Okrem veľmi ojedinelej orgánovej poruchy, ktorá je gynekologickým vyšetrením ľahko detekovateľná a úspešne odstrániteľná, je pravdepodobné, že vaša pošva má normálnu veľkosť, ale trpíte vaginizmom. Liečba je nasledovná: zavádzanie kolíkovitých telies s postupne sa zväčšujúcim priemerom do pošvy, až kým otvor po niekoľkých týždňoch nedosiahne hrúbku a približnú dĺžku penisu. Prípadne je možné použiť lubrikačné gély s anestetickým účinkom na zníženie pocitu bolesti pri vnikaní penisu do pošvy (čo sa veľmi neodporúča, pretože takáto aplikácia tlmí nielen bolesť ženy, ale aj pocit rozkoše u oboch partnerov, ak muž nie je chránený kondómom).

Problém zníženej fertility mužov a predstavenie projektu Patrimony

Hovoríme o znížení množstva a/alebo vitality spermií, čo odhalí vyšetrenie spermiogramu. Pomaly vstupujeme do éry, kedy za fenoménom neplodnosti stoja viac muži ako ženy. Svedčí to aj o tom, že viac zanedbávame svoje intímne zdravie ako ženy. Prevencia začína už v detstve a pokračuje po celý život muža:

• nenosiť slipy, joksy, priliehavú spodnú bielizeň či príliš tesné nohavice
• vyhnúť sa saune, horúcim kúpeľom, nebyť v tesnej blízkosti teplého sporáka príliš často
• neklásť si notebook do lona
• nenosiť mobil vo vrecku na nohaviciach viac, ako je nevyhnutné
• riešiť zápaly, bolesť, neodkladať návštevu lekára pri podozreniach na základe zlých pocitov ("tam dole") či samovyšetrenia
• kontrolovať pohlavné orgány menších chlapcov rodičmi, väčším vysvetľovať, ako má čo vyzerať, na čo si dávať pozor, ako vyšetrovať semenníky, nehanbiť sa hlásiť zmeny, aby bolo možné včasne podchytiť a riešiť akékoľvek problémy; anomálie, deformity, zmeny vplyvom traumy, hernie, varikokély (často ľavostranná, nemusí bolieť, ale pôsobí ako radiátor v miešku - musí sa v detstve odstrániť čo najskôr), zápalov, iných ochorení (včasná diagnostika a terapia zachová nielen plodnosť, ale môže zachrániť aj život, keďže nádory semenníkov vznikajú už od puberty)
• rizikom je sedavé zamestnanie, obezita
• vyhnúť sa fajčeniu, alkoholu, anabolikám (pomerne včasná a trvalá neplodnosť), niektorým psychiatrickým liekom, obmedzovať kofeín
• zvýšiť príjem antioxidantov (selén, glutatión, E), vitamínov (D, kyselina listová), zinku, koenzýmu Q10, arginínu, karnitínu a omega-3-mastných kyselín v strave, celkovo sa zdravšie stravovať (zvýšiť príjem ovocia a zeleniny), zmeniť jedálniček i životný štýl (viac sa pohybovať, vyhnúť sa stresu a nedostatku spánku) - odstrániť zlozvyky, neprekysľovať organizmus, dodržiavať pitný režim
• kvalita spermií a ich životaschopnosť je ovplyvnená aj zrelosťou (spermie potrebujú istý čas na vznik a zrenie) či časom pôsobenia oxidatívneho stresu a toxínov (majú svoju "dobu expirácie"), preto je dobré mať niekoľkodňové pauzy (neejakulovať 4 - 7 dní), ale ejakulovať párkrát za mesiac
• neodkladať otcovstvo príliš dlho
• aj v dospelosti je potrebné si pravidelne vyšetrovať semenníky (zväčšený, zmenšený semenník, zmeny v obsahu mieška) a pri podozrení bezodkladne navštíviť urológa..., "v hre" je nielen plodnosť, ale najmä zdravie a život
• potrebné si všímať výraznejšie zmeny v množstve, farbe, konzistencii ejakulátu (príliš číre, so želatinóznymi hrudkami, bieložlté, malé množstvá... sú normálne a zvyčajne prechodné záležitosti ovplyvnené viacerými faktormi), napr. hnedasté alebo červenkasté sfarbenie semena a dlhodobejšie zmeny ďalších makroskopických charakteristík

Okrem fajčenia, vysokej teploty, chemických látok (ťažkých kovov či organofosfátov) môžu zohrávať negatívnu rolu i fyzické faktory záťaže, najmä športy či iná fyzická aktivita, ktorá nadmerne zaťažuje brušné svalstvo, a tak zhoršuje žilový odtok krvi z panvových orgánov (zdvíhanie činiek, závažia vo fitnescentrách), rovnako športy, pri ktorých je nadmerne zaťažovaná oblasť hrádze, rozkroku (dlhé jazdy na bicykli, terénne jazdy na bicykli, motocykli či na koni).

Zaujímavé fakty

• denná produkcia spermií je viac ako 100 miliónov
• normálne množstvo ejakulátu je 1,5 - 6 mililitrov
• množstvo spermií na mililiter ejakulátu je 15 až 120 miliónov
• zrelá spermia má v priemere 0,07 milimetra
• dozrievanie spermií trvá 64 až 72 dní
• priemerná rýchlosť spermií v ejakuláte je 10 - 60 mikrometrov za sekundu, v tele ženy prežívajú 1 až 4 dni (ideálne je, ak nemusia prekonávať väčšiu vzdialenosť, ako je potrebné)

Kedy je spermiogram v norme?

• objem ejakulátu (makroskopické parametre): minimálne 1,5 ml, skvapalnenie (do 30 - 40 minút), vzhľad, konzistencia (sivoopaleskujúca homogénna kvapalina)
• pH: 7,2 - 8,4
• koncentrácia spermií: minimálne 15 miliónov spermií/ml
• celková pohyblivosť spermií: minimálne 40% pohyblivých spermií
• počet progresívne sa pohybujúcich spermií: minimálne 32%
• počet morfologicky normálnych spermií: minimálne 4%

Ani nedostatočné výsledky spermiogramu nemusia znamenať definitívny stav (znamená to len, že týmito spermiami by zrejme k oplodneniu prirodzenou cestou nedošlo), a naopak, normálne parametre môžu v priebehu času kolísať a i takýto muž môže mať za istých okolností problém splodiť potomka. Závisí to totiž od množstva faktorov (rýchlo sa menia makroskopické parametre, pomalšie mikroskopické..., no i tak v žiadnom ejakuláte nenájdeme 100% progresívne sa pohybujúcich a morfologicky normálnych spermií). Spermiogram sa môže zmenou stravovania a životného štýlu zmeniť (zlepšiť) najskôr o 2 mesiace).

Možné výsledky vyšetrenia spermiogramu

• aspermia - ejakulát neobsahuje spermie
• astenospermia - nízka pohyblivosť a/alebo neprogresívny pohyb
• globospermia - spermie so zaguľatenou hlavičkou a bez akrozómu
• hematospermia - krv v ejakuláte
• leukocytospermia - biele krvinky v ejakuláte
• nekrospermia - mŕtve spermie v ejakuláte
• normospermia - spermie normálnych parametrov; morfológie, množstva a vitality
• oligospermia - nízka koncentrácia spermií
• teratospermia - nízky počet morfologicky normálnych spermií

Kto nemôže byť biologickým otcom, môže byť iným otcom. Akékoľvek zranenie mužskej pýchy je prekonateľné a neznamená stratu reálnej mužskosti, hrdosti. Nikto by sa tým nemal nechať zlomiť ani ovládnuť. Je potrebné rozprávať sa o intímnych problémoch a zdieľať ich, pretože sú rovnaké ako ostatné problémy, ktoré bežne zdieľame s ľuďmi, ktorí sa na nás nikdy neprestanú dívať inak. Rovnako by sme sa na seba mali dívať i my sami, nerezignovať, nebáť sa bojov, problémov a riešení, prijímať nezmeniteľné a i pri vážnych ochoreniach nikdy nestratiť nádej.

Patrimony – podpora pre neplodného muža – je iniciatíva v zrode, ktorú máš možnosť formovať aj ty sám a spolu s ostatnými jej dať formálnejšiu podobu s konkrétnejšími cieľmi a aktivitami.

Dnes je o poskytovaní priestoru pre každého muža, ktorý je neplodný s možnosťou anonymne sa porozprávať o svojom zdravotnom stave, aktuálnej životnej situácii, pocitoch, priestoru, v ktorom každý muž môže byť autentický a kde sa nemusí hrať na siláka, ktorého daný stav nebolí.

Niekedy je potrebné krok za krokom (nanovo) v sebe objaviť stratenú či nevidenú hodnotu, sebavedomie a plnohodnotnosť.

Patrimony je cesta prijímania seba takého, aký som a hľadania riešení v danej situácii, aby som sa necítil nechcený, zbytočný a nemusel zahadzovať všetky svoje sny, či už o manželstve, rodine alebo o odovzdávaní toho krásneho vo mne ďalej.

Informácia o mojej neplodnosti vo mne zanechala stopu, ktorá je nezmazateľná, pokiaľ je moja neplodnosť absolútna, no potrebujem pracovať na tom, aby sa pre mňa nestala celoživotnou stigmou.

Pokiaľ je moja neplodnosť relatívna, zíde sa mi podpora pri riešení dočasnej krízy, neraz pri tlaku partnerky, tlaku zvonku, ale i nárokoch, ktoré si na seba kladiem. Očakávanie, nezdary ani maximálna vytrvalosť, maximálne odhodlanie pri obnove reprodukčného zdravia či potencie mi nemôžu vziať radosť zo života. Nerobím to pre samotný cieľ, ale kvôli tomu, aby som mohol maximálne posunúť svoje hranice pri budovaní seba a nazbieral dostatok síl na prijatie stavu, v ktorom som sa dokázal posunúť maximálne, ako to bolo možné prirodzenou premenou seba, zmenou životného štýlu, riešením svojich problémov a ťažkostí s pomocou odborníkov a po dostatočnom časovom odstupe. Vtedy už nemôžem viniť seba, ale mám právo využiť metódy modernej medicíny, ak sa pri nich nestretávam s vnútorným konfliktom pre moje osobné presvedčenie.

Nikdy nezabudni, že zostávaš plnohodnotným mužom, ktorý má naďalej jedinečnú príležitosť v rôznych stavoch a povolaniach zanechávať v deťoch nezmazateľnú stopu svojej osobnosti, odovzdávať mladšej generácii svoje cenné skúsenosti, duchovné dedičstvo, pretože i keď nemôžeš byť biologickým otcom, otcom sa nestávaš splodením ani po prvom pohľade na vlastné dieťa, ale stávaš sa ním vtedy, keď ti akékoľvek, nielen oficiálne adoptívne dieťa povie: "Mám ťa rád/rada!" Vtedy si uvedomíš úžasnú krásu, zodpovednosť, ale aj podstatu, komplexnosť, šírku a hĺbku otcovstva, ktoré nie je limitované génmi. Mnoho detí si váži biologických otcov menej ako skutočné vzory mužov, ktoré vstúpili do ich životov s ochotou trpezlivo ich viesť, prejaviť o nich skutočný záujem a vyjadrovať im skutočnú lásku. Takisto mnoho detí otca nepozná. Ty nikdy nie si a nebudeš náhradník ani pestún. Si vždy tým, kým si dovolíš byť, ako so sebou dovolíš zaobchádzať ty sám aj iným ľuďom.

Hlavné ciele Patrimony:

• Hovoriť o mužskej neplodnosti, hľadať možné príčiny a možnosti riešenia zníženej plodnosti v konkrétnom prípade - zníženej kvality spermiogramu, aby raz bolo možné splodiť dieťa prirodzenou cestou. Hľadať tiež príčiny erektilnej dysfunkcie, prekonávať tabu, mýty a zábrany pred návštevou odborníka a absolvovaním konkrétnych vyšetrení. Uvedomovať si fakt, že relatívna neplodnosť môže byť tak záležitosťou jednotlivca, ako aj páru ako celku.
• Poskytovať podporu pri absolútnej neplodnosti, pri spracovávaní danej informácie, hľadaní spôsobov, motivovaní do rozhodnutí, pri ktorých bude dotknutého muža páliť jeho stav čo najmenej. Pomáhať odstraňovať toxické, skľučujúce, sebadeštruktívne, ovládajúce myšlienky a predstavy o sebe, svojom živote a svojich vzťahoch vplyvom vedomia vlastnej neplodnosti.
• Apelovať na mužov i na systém slovenského zdravotnícka, aby plodnosť človeka nebola len súčasťou biznisu či poskytovania služieb centier asistovanej reprodukcie, ale aby bola možnosť bezplatného vyšetrenia spermiogramu pri mužoch nad 18 rokov s včasným podchytením prípadného problému a jeho legitímnym riešením. Ponúkané možnosti centier asistovanej reprodukcie nie sú liečbou neplodnosti jednotlivca alebo páru, ale sú rýchlym a umelým riešením stavu bezdetnosti. Neplodnosť je oveľa komplexnejší problém, ako len zasahujúci schopnosť plodiť. Má ďalekosiahle následky a preto je potrebné riešiť problém komplexne a dlhodobo. Pre muža je navyše dôležitou súčasťou jeho integrity, mužskej sily aj vedomie jeho plodiacej schopnosti, poslania, naplnenia v rode, sebarealizácie, ktoré dokáže uplatniť použitím tejto sily v príhodnom čase alebo jeho pocitu celistvosti postačí len vedomie vlastného sexuálneho a reprodukčného zdravia.
• Dotknúť sa problematiky manipulácie s pohlavnými bunkami a ich darovania, prípadných rizík a morálnych dilem.

Ak by si rád prijal takúto podporu alebo by si sa chcel zapojiť do poskytovania podpory, šírenia poradenstva a prevencie pre iných mužov či páry v danej problematike, neváhaj napísať e-mail na mudr@janpola.sk.

Kvalita mužského orgazmu

Mužov hneď po kvalite ich erekcie, doby do príchodu orgazmu a veľkosti penisu zaujíma sila orgazmického vypudenia (výronu semena) a množstvo ejakulátu.

Sila vypudenia ejakulátu závisí od intenzity orgazmu a intenzita orgazmu závisí od viacerých faktorov.

V prvom rade je to fyzický (zdravie, životný štýl, strava, kondička atď.) a psychický stav jedinca vrátane chute na sexuálny akt. Fyzická a psychická únava (klasický večerný útlm po tvrdom športovom tréningu, práci, stresových situáciách) znižujú chuť na sex i sexuálny výkon vrátane kvality orgazmu a sily vypudenia ejakulátu. Dôležitá je teda psychosomatická sviežosť a pohoda.

Vieme, že po niekoľko dňovej až týždňovej sexuálnej abstinencii je objem vypudeného ejakulátu väčší. Tí, ktorí sú schopní krátko po jednom orgazme zažiť ďalší, vedia, že vždy sú ešte "rezervy" ejakulátu. Viac ako na množstve ejakulátu (doba sexuálnej abstinencie) závisí sila vypudenia ejakulátu od intenzity vzrušenia muža (psychosomatickej excitácie) a doby dráždenia penisu vrátane počtu "odložených" (včas zastavených) orgazmov počas jedného aktu dráždenia penisu (vtedy sa "využije" i veľká časť "rezervy," na ktorú sme boli zvyknutí pri opakovanej súloži). Intenzita vzrušenia zasa závisí od stimulujúceho podnetu. Na rovnaký podnet môže každý muž reagovať inak. Čím je erotická predstava autentickejšia (flirtovanie, dráždenie slovami, dotykmi) a intenzívnejšie prežívaná, tým je pôžitok z nej silnejší. Je rozdiel, či je erotická predstava vyvolaná/podložená reálnou skúsenosťou, alebo je úplne vymyslená.

Pri dlhšej sexuálnej abstinencii muž nedokáže tak pohotovo kontrolovať a ustriehnuť blížiaci sa orgazmus a väčší objem ejakulátu pomerne včasne viac-menej vytečie alebo vystrekne mohutnejším prúdom pod menším tlakom (muž sa nestihne náležite vydráždiť, nedokáže to ovládať). Intenzitu vzrušenia muža je možné odsledovať nielen kvalitou erekcie, ale aj kvapkami túžby (číra lubrikačná tekutina vylučovaná do močovej rúry pri vzrušení). Vtedy je jasné, že erotický stimul je "účinný." Sila orgazmu je priamo úmerná predlžovaním danej rozkoše na optimálny čas rôznymi osvedčenými spôsobmi i experimentovaním (napr. objavovaním a dráždením ďalších erotogénnych zón). Pokiaľ bol orgazmus spolu s výronom semena silný, zvyčajne nie je možné akt okamžite zopakovať. Telo je vzrušením "vybičované," penis potrebuje zrelaxovať tiež (môže byť pociťovaná i mierna bolesť). Pri dostatočne neuspokojivom orgazme (často so slabším vypudením ejakulátu) je možné takmer bezprostredne alebo po niekoľkých minútach dráždenie penisu zopakovať. Ten reaguje podľa očakávania. Je to signál k tomu, že naše maximum vo "vrchole" nebolo dosiahnuté a pravdepodobnosť, že "dokonalý vrchol" dosiahneme krátko za "nedokonalým," každým ďalším pokusom klesá.

Po krátkej dobe sexuálnej abstinencie (0 - 4 dni) je objem ejakulátu menší, ako je priemerný objem. Dôležitá je tiež konzistencia ejakulátu (redší, hustejší). Pri hustejšej konzistencii ejakulátu, a tiež pri jeho malom objeme, nemusí výron semena naplniť očakávania muža ani pri "božskom" orgazme. Väčším problémom je nedostatočný (slabý) orgazmus, podobne ako u ženy (verím, že mužom nejde o dosah vypudeného ejakulátu, ale o pôžitok z orgazmu). Čo sa týka oplodnenia, pri vitálnych spermiách, viac ako uspokojivom spermiograme a žiadnych vážnych gynekologických problémoch ženy, úspech závisí aj od kvality (najlepšie zosynchronizovaného) orgazmu oboch partnerov.

Stav svalov panvového dna a svalov hrádze prispieva nielen ku kvalite pohlavného styku (pošva plne elastická, aktívna, schopná "nasávajúcich" pohybov), ale aj k schopnosti ženy zažívať vaginálny orgazmus. Svaly hrádze svojimi rytmickými kontrakciami pomáhajú tiež vypudzovať ejakulát z močovej rúry muža. Tieto skupiny svalov je možné trénovať (napínaním a uvoľňovaním) tak u ženy, ako aj u muža (a ovplyvniť tak silu orgazmickej kontrakcie).

Je známe, že lumen mužskej močovej rúry má v rôznych častiach svojho priebehu inú veľkosť a tvar (zúženia a rozšírenia). Človek podlieha vďaka pohlavnému rozmnožovaniu geneticky danej morfologickej variabilite, nevynímajúc pohlavné a iné orgány (a ich štruktúry). Preto, ak hovoríme o spongióznej časti močovej rúry, jej lumen môže mať pri plnej erekcii u rôznych skupín mužov odlišný priemer (nemusí ísť len o odchýlku genetickú, ale aj o odchýlku fyziologickú). Za silu vypudenia ejakulátu je teda zodpovedná okrem kvality erekcie, intenzity vzrušenia a kontrakcie príslušných svalov aj veľkosť lumenu močovej rúry v pars spongiosa urethrae pri maximálnej erekcii muža. Prechod ejakulátu lumenom závisí aj od tlaku na močovú rúru penisu pri erekcii vlastnými lebo inými štruktúrami (toporivé telesá penisu, prostredie pošvy, iný mechanický tlak). Lumen sa, samozrejme, nikdy nestlačí úplne, aby umožnil prechod ejakulátu smerom von z tela.

"Zápach" ejakulátu je skôr daný (prostatickými výlučkami, hoci najväčšiu časť ejakulátu tvorí výlučok mechúrikovitých žliaz - glandulae vesiculosae) a zložením sekrétu s miernymi odchýlkami pri rôznych mužoch, ako výrazne sa meniaci (napr. stravou) u jedného muža. Mnohým pripomína jemný závan plesnivého syra alebo niečoho stuchnutého. Líšime sa aj citlivosťou na špecifickú arómu ejakulátu (niekto necíti nič, hoci látka, tekutina nie je bez zápachu).

Konzistencia ejakulátu závisí aj od aktuálneho percentuálneho zastúpenia vody v organizme (menej pijeme, ejakulát je "hustejší").

Sila vypudenia ejakulátu a kvalita orgazmu súvisia tiež s tým, ktorá najcitlivejšia erotogénna zóna na tele muža je pred orgazmom a počas neho dráždená. Pri niekom to môžu byť prsné bradavky, pri inom prostata alebo niečo iné (chodidlá, končeky prstov na rukách atď.).

Neodporúčam praktizovať tzv. suché vyvrcholenie (suchý orgazmus u muža), neprirodzené praktiky masturbácie (riziko infekcie, mechanického poškodenia a i.) a takých praktík súlože, s ktorými nie sú stotožnení obaja sexuálni partneri.

Predčasná/Včasná ejakulácia

Veľmi častým problémom muža je včasná (predčasná, skorá) ejakulácia (PE). Prečo k nej vlastne dochádza? Existuje niekoľko teórií, s ktorými sa môžeme stotožniť, hoci niektoré sú viac domnienkou ako faktom. Problém sa často spája s nervozitou muža, so stresom či úzkosťou (z traumatizujúcej sexuálnej skúsenosti). Určite sa však treba pýtať - Prečo je muž natoľko vzrušený, že ejakuluje prirýchlo? Dokáže ovládať svoju túžbu po ukojení? Môže alebo nemôže ovládať svoju myseľ i svoje telo?

Bola pre pravekého muža dôležitá dlhá predohra a čo najdlhšie trvanie pohlavného styku? Určite nie. Dá sa teda predpokladať, že tomu všetkému sa človek učil postupne, keď zistil, že dôležitá je i spokojnosť jeho partnerky a že sex je niečo tak nádherné, že by bola škoda mať to skoro za sebou. Rýchle a účinné oplodnenie zaručujúce prežitie rodu s genetickým základom jedného muža a tej istej ženy, prípadne viacerých žien, nahradila ohľaduplnosť, nežnosť a predĺžený pôžitok z milovania. Môže byť v genóme mužského pokolenia zašifrovaná informácia o akomsi sexuálnom egoizme? Odkiaľ sa vzala informácia o tom, že muž je ten, kto vládne, kto vedie, kto rozhoduje? Ako sa v mužskej hlave zrodil strach zo zlyhania? A ten náhodou opäť nesúvisí s mužskou hrdosťou? Z tohto odseku môžeme vyvodiť dva závery:

1. Muži od prírody nevedia, ako kontrolovať nástup vlastného orgazmu. Musia sa to naučiť počas života tak, ako sa z pokolenia na pokolenie učia iným veciam.

2. Praveký muž sa obával a trápil kvôli vlastnému výkonu isto menej ako ten dnešný. :-)

Zabudnime teraz na pravekého muža a poďme k tomu dnešnému. Takmer každý chlapec masturbuje už od objavenia sa prvých spontánnych ejakulácií (mokrých snov) a mnohí už od prvých erekcií. Čo urobí chlapec, aby nebol pristihnutý? Chce to urobiť čo najrýchlejšie. Dá sa na takéto správanie zvyknúť? Veľmi ľahko. Daný návyk sa potom veľmi ťažko mení. Vďaka podobným skúsenostiam a návykom sa muž pri sexe kamsi ženie aj v dospelosti, veľmi rýchlo začína a rovnako rýchlo aj končí.

Existuje i názor, že skorý nástup orgazmu u muža by mohol byť viac dedičný ako naučený..., keď prirýchlo ejakuloval v danom veku aj otec potomka. Nuž, skúmať to seriózne musí byť veľká "zábava" pre výskumníkov i respondentov.

Tretím dôvodom môže byť také pôsobenie hormónov alebo taká účasť neurotransmiterov, ktorá zodpovedá extrémne silnej nabudenosti, extrémnej citlivosti muža na každý dotyk a rýchlej fyziologickej odpovedi na každú erotickú myšlienku (skorý nástup erekcie, prípadne častá erekcia).

Príčinou PE môže byť aj opak. Muž, ktorý trpí erektilnou dysfunkciou sa obáva straty erekcie počas pohlavného styku. Náhli sa a príliš skoro ejakuluje.

Skôr ako prejdeme k možným spôsobom riešenia PE, skúsme ju charakterizovať. Čo je skoro, predčasne? Aký čas je uspokojujúci pre oboch? Koľko minút je málo? Snáď s istotou vieme povedať len to, že pre muža je vyvrcholiť ešte pred vniknutím do pošvy najnepríjemnejšie, zvlášť, keď sa so svojou polovičkou pokúšajú o dieťa. Toto si vyžaduje neodkladnú pomoc lekára. Návšteva odborníka nie je zbytočná ani pri krátkom trvaní pohlavného styku. Život ide ďalej; daný problém treba brať s rezervou a trpezlivo trénovať svoje telo i myseľ. PE sa nezmení z dňa na deň, ale zmení sa, ak vieme ako na to. Ak sa k tréningu postavíme triezvo (poniektorí doslova menej triezvo, čo ale nič nerieši), trpezlivo a s nadhľadom obaja, obaja budeme úspešní - ako zohratá dvojica.

Trénovať myseľ znamená nebyť sústredení len na to jediné, ale usilovať sa myslieť počas sexu a blížiaceho sa vyvrcholenia aj na niečo iné, čo so sexom vôbec nesúvisí. Trénovať telo zasa robiť si prestávky a vypĺňať ich maznaním sa, kedy penis nie je aspoň na pár desiatok sekúnd dráždený. Je potrebné odnaučiť sa návyku, že až raz začnem "dorážať," zastaví ma až ejakulácia.

Z pomôcok je možné použiť gél obsahujúci lokálne anestetikum, ktoré ale s veľkou pravdepodobnosťou zníži citlivosť a tým aj dráždivosť citlivých miest partnerky vo vnútri pošvy, nehovoriac o prípadnej alergickej reakcii na daný prípravok. Nemeckí vedci, mysliac viac na ženy, preto vymysleli tzv. long love condoms - kondómy s lokálnym anestetikom (benzokaínom) vo vnútri. Jediným problémom môže byť pre muža alergická reakcia na benzokaín.

Masters-Johnsonovej metóda si zasa vyžaduje niekoľko mesačnú kooperáciu oboch partnerov. Jedná sa o stisk penisu prstami partnerky po tom, čo jej partner naznačí, že pociťuje priblíženie sa vyvrcholenia. Potrebujete k tomu palec, ukazovák a prostredník partnerky a samozrejme stoporený penis muža a 10 - 20 sekundový stisk (ukazovák má byť nad a prostredník pod vencom žaluďa; oba prsty sú oproti palcu, čo umožňuje stlačenie penisu). Takto sa na pár sekúnd z najcitlivejšieho miesta penisu odčerpá (vytlačí krv) a žaluď mierne ochabne. Na chvíľu sa oddiali aj partnerovo vyvrcholenie, čím sa časovo môže priblížiť k vyvrcholeniu partnerky. Šikovný milenec si penis dokáže stlačiť aj sám a tých pár sekúnd poteší partnerku tak, že ona o druhej ruke partnera nemusí nič vedieť. Čakať na signál, stláčať penis a počítať sekundy totiž nemusí byť tá časť sexu, na ktorú sa bude žena tešiť najviac. Metóda je inak veľmi úspešná, avšak páry ju nedokážu realizovať trpezlivo a pravidelne počas niekoľkých mesiacov alebo sa ju naučia robiť nesprávne.

Ak navštívite odborníka, môže sa stať, že vám predpíše antidepresíva, čo v žiadnom prípade neodmietajte tvrdením, že potom budete už takí omámení, že sa vám ani nepostaví. Erektilná dysfunkcia sa pri užívaní SSRI-ov (Selective Serotonin Re-uptake Inhibitors) neobjavuje často. Únava zasa skôr pri adolescentoch a senioroch. Nie sú síce indikované na PE, ale oddialenie ejakulácie je ich vedľajším účinkom. Je potrebné ich užívať pravidelne, aby sa daný efekt skutočne objavil a netreba zabúdať na to, že v lekárňach sú vydávané výlučne na lekársky predpis. Prvé dva týždne užívania SSRI-ov môže byť človek "nesvoj." Neskôr tento pocit ustupuje a dostavujú sa pozitívne účinky, akási väčšia duševná pohoda, menšia rozladenosť. Niektorí muži dokonca udávajú, že ešte nikdy predtým nezažili tak intenzívny orgazmus, ako v čase užívania SSRI-ov. Ich ďalším vedľajším účinkom však môže byť aj emočná otupenosť a zníženie libida.

Návšteva odborníka nie je zbytočná a strach tu nie je namieste. Odborník totiž môže tiež odhaliť prípadný zápal močových ciest či krátku uzdičku (pri erekcii sa príliš napína, bolí, a pri prvom pohlavnom styku sa môže pretrhnúť a krvácať), ktoré môžu mať svoj podiel na vzniku PE.

Muži z vlastných skúseností vedia, že dlhšia abstinencia v pohlavnom živote a tým aj zvýšená sexuálna nabudenosť podporuje skorý nástup orgazmu. Ako som už vyššie spomínal, muži s PE sú zvyčajne vzrušivejší a citlivejší na stimuly, preto nie je nutné vzdávať to po prvej PE a tým sex ukončiť. V priebehu jednej hodiny totiž môžu dosiahnuť aj niekoľko orgazmov, čo predpokladá minimálne jeden orgazmus u ženy a zaručená spokojnosť na oboch stranách je na svete.

Najdôležitejšie je skúmať svoje sexuálne správanie a reakcie, ktoré je možné tréningom upraviť, konkrétne predĺžiť pocit rozkoše (zlepšiť svoju výdrž). Zlepšiť (prehĺbiť, spomaliť a upokojiť) svoje dýchanie rôznymi cvikmi a následne to aplikovať aj pri sexe. Naučiť sa, kedy je možné zastaviť blížiacu sa ejakuláciu, usilovať sa pri sexe tento hraničný okamih "neprešvihnúť" a posunúť tak doterajšie limity.

Poďme si teda všetko zhrnúť:

Včasná ejakulácia (PE) znamená, že k ejakulácii (vypudeniu "semena") dochádza do minúty od začiatku pohlavného styku a muž ju nedokáže oddialiť.

Problém sa týka 15 - 20 % mužov v sexuálne aktívnom veku. Ohrozuje sebavedomie a duševné zdravie muža aj jeho aktuálny partnerský vzťah.

Väčšinou sa PE týka mladých, sexuálne neskúsených, schopných sa sexuálne nabudiť rýchlo a intenzívne.

Dôležité je identifikovať, či daný problém sa v živote muža vyskytuje od obdobia dospievania a trvá viac-menej doteraz, alebo sa objavil pomerne nedávno v živote dospelého života.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že krátko je pre niekoho 5 alebo 10 minút, alebo muž nedokáže ani vniknúť do pošvy či urobiť pár pohybov bez toho, aby nevyvrcholil. Totiž táto informácia napríklad napovedá, aká by mohla byť liečba; či tréning, alebo aj farmakoterapia a aké/za ako dlho možno očakávať výsledky. V rámci rozhovoru s pacientom je dôležité pacienta/pár smerovať k reálnym očakávaniam. Čím podrobnejšie opíše/u genézu problému, tým skôr a úspešnejšie možno tento problém riešiť. Dôležité je, aby aj sexuálny partner začal disponovať reálnym pohľadom na problém, bol poučený o možnostiach riešenia a reálnych výsledkoch liečby.

Príčiny PE:

• zvyk mať sex rýchlo (napr. kvôli dávnejším nevyhovujúcim podmienkam),
• strach a úzkosť z najrôznejších príčin (obava, že znovu zlyhám, že neuspokojím partnerku, problémy vo vzťahu a i.),
• intenzívne sexuálne nabudenie buď kvôli vysokému libidu, alebo veľmi vnímavej, senzitívnej štruktúry osobnosti, alebo po dlhšej sexuálnej abstinencii,
• zdravotné problémy – chronický zápal prostaty, poruchy erekcie (erektilná dysfunkcia), skrátená uzdička (rieši sa chirurgicky), zvýšená citlivosť najmä žaluďa penisu, psychické problémy pacienta, porucha 5-HT receptorov, obezita, porucha štítnej žľazy, traumatizujúce sexuálne skúsenosti,
• napätie z nevhodných podmienok – nedostatočné súkromie (niekto sa má o chvíľu vrátiť, niekoho zobudím...), negatívny prístup ženy, dominantnejšia partnerka a i.

Diagnóza sa stanovuje na podklade pacientovej zdravotnej a sexuálnej anamnézy, komplexného urologického vyšetrenia. Pri rozhovore sa pýtame aj na spokojnosť s ejakuláciou pri masturbácii, schopnosť dosiahnuť znovu erekciu po ejakulácii, čas do ejakulácie po vniknutí do partnerky, intímne zvyky, frekvencia pohlavného styku, či problém bol pri každej partnerke atď.

Ak sa diagnostikuje objektívne vážna PE (nie pocit pacienta o krátkosti pohlavných stykov) a nezistí sa príčina, ktorá sa lieči inak, je liekom voľby antidepresívum zo skupiny SSRI - inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Zvýšená hodnota serotonínu na synapsiách "ejakulačnej kaskády" spôsobuje nižšiu citlivosť 5-HT receptorov a následne oddialenú ejakuláciu počas pohlavného styku. Liek sa užíva každý deň ráno (lebo nežiaducim účinkom môže byť porucha spánku - hyposomnia). Ide o "off-label" liečbu PE, kedy liek nie je oficiálne indikovaný pre danú poruchu.

Na Slovensku sme mali jediný liek na "on-label" liečbu PE - dapoxetín (Priligy 30 mg), ktorý ale tiež patril do skupiny SSRI, no užíval sa len pred pohlavným stykom (1 hodinu až 3 hodiny). Pokiaľ mám správnu informáciu, liek nie je dostupný v našich lekárňach od apríla 2023. 

V liečbe sekundárne predčasnej ejakulácie (PE vzniknutá počas života muža) sa s úspechom využívajú tzv. behaviorálne techniky:

• stlačenie miesta medzi žaluďom a telom penisu na pár sekúnd
• "stop-štart" technika – pravidelné vytiahnutie penisu z pošvy alebo zotrvanie v pošve bez pohybov oboch na pár desiatok sekúnd so spomaleným dýchaním a napnutím svalov panvového dna (tieto svaly sa odporúča mimo sexu pravidelne posilňovať, tzv. Kegelove cviky)
• masturbácia napríklad hodinu alebo dlhší čas pred pohlavným stykom, opakovaný sexuálny styk...

Aplikácia lokálnych anestetických gélov alebo sprejov s obsahom lidokaínu môže predĺžiť čas do ejakulácie o pár minút. Je lepšie sa pri výbere intímneho gélu či spreja poradiť s lekárom.  

Nová tréningová praktika na zlepšenie problému s predčasnou ejakuláciou?

Okrem praktík, ktoré sú opísané vyššie, existuje ešte jedna tréningová praktika - masturbácia počas chôdze po miestnosti (nie po ulici), ktorá, ak zaberá, mala by sa uskutočňovať pravidelne aspoň niekoľko mesiacov, resp. dovtedy, kým nedôjde k zlepšeniu; k spokojnosti oboch partnerov počas pohlavného styku.

Podstatou väčšiny praktík na upravenie problému s PE je sústrediť sa na niečo iné ako na sex. Pri danej praktike je táto podmienka veľmi ľahko splniteľná a prináša pozitívny výsledok. Telo je zamestnané chôdzou a myseľ sa tiež nekoncentruje len na orgazmus. Môže byť predprípravou alebo doplnkom pri tréningu inými praktikami. Schopnosť oddialiť ejakuláciu takýmto tréningom je dôkazom toho, že PE je problém psychiky, nie tela muža.

Praktika je veľmi jednoduchá, nemôže ublížiť. Nedozvedel som sa o nej z odborných článkov či z internetu, preto nedokážem povedať, či ju niekto odporúča a do akej miery sa jej pozitívny efekt odzrkadlí po dlhodobom tréningu aj pri pohlavnom styku. Chôdza nemá byť rýchla, ale primeraná pohodlná a neprerušovaná so simultánnym dráždením penisu do ejakulácie. Účinok by mal byť okamžitý (čo sa týka oddialenia ejakulácie počas masturbácie). Niektorí muži, ktorí tradičnou praktikou masturbácie ejakulovali do 2 až 3 minút, masturbáciou počas chôdze dosiahli 5 až 6-násobné predĺženie pôvodného času.

PE je problém ako každý iný, hoci veľmi chúlostivý. Je potrebné ho riešiť citlivo do jeho zdarného konca. Určite by nemal byť dôvodom na rozpad manželstva, pretože, hoci sa to nezdá, je riešiteľný vyhľadaním toho správneho riešenia a vytrvalosťou v ňom (užívanie SSRI-ov zvyčajne nie je dlhodobým riešením ani zaručene spoľahlivou voľbou, tvrdý a dlhodobý tréning však áno). I čiastočný úspech je úspech a je potrebné naučiť sa mať radosť aj z neho. Mužov preto povzbudzujem k vytrvalosti a ženy k trpezlivosti, pretože správne pochopenie problému a podpora partnerky sú vždy na nezaplatenie.

Erektilná dysfunkcia

Erektilná dysfunkcia (ED) je neschopnosť muža dosiahnuť takú erekciu, s akou by mohol mať (uspokojivý) pohlavný styk. Existujú tri formy ED:

• neprítomnosť erekcie po stimulácii
• erekcia sa dostaví, ale nie je postačujúca na bezproblémové vniknutie do pošvy
• erekcia síce umožňuje penetráciu, ale následne penis ochabne.

Ide o komplexný problém (pretože samotná erekcia je komplexný proces), ktorý sa môže objaviť z rôznych dôvodov a v rôznom veku.

U mladých mužov môže ísť o nervozitu a strach zo samotného pohlavného styku (strach z neúspechu, poníženia, výsmechu), strach z oplodnenia partnerky alebo nepohoda pri použití kondómu (prípadne strach zo spochybňovania jeho spoľahlivosti či správnosti použitia). Niektorí muži tvrdia, že nemôžu používať kondóm, pretože počas "manévru" jeho nasadzovania erekcia ustupuje. V súčasnosti sú častými príčinami stres, nezdravý životný štýl, závislosť na porne, spôsoby autoerotiky, ktoré nedokáže nahradiť koitus a rôzne sexuálne návyky.

Z najčastejších príčin ED v strednom veku môžeme spomenúť prepracovanosť, stres, starosti, únavu, pocit viny, alkohol, stratu blízkej osoby, problémy vo vzťahu, potláčanú alebo tajenú homosexualitu, depresie, diabetes, fajčenie, obezitu a v neskoršom veku nástup srdcovocievnych ochorení, ktoré môžu viesť k infarktu srdca či mozgu. Zúženie lumenu malých artérií s následnou ED je jedným z varovných signálov hroziaceho nebezpečenstva.

K menej častým príčinám patria: nadmerné odčerpávanie krvi z vén penisu, ochorenia nervového systému, poškodenie miechy, operácia prostaty, hormonálne poruchy (napr. veľmi vzácna nadmerná produkcia prolaktínu adenohypofýzou).

Kedy je erektilná dysfunkcia výlučne psychického pôvodu?

• badáme prítomnosť ranných erekcií
• počas masturbácie sa dostaví kvalitná erekcia

Kedy môže byť erektilná dysfunkcia orgánového pôvodu?

• vysoký krvný tlak, cukrovka, ateroskleróza, sclerosis multiplex, nezdravý životný štýl
• poškodenie ciev alebo nervov zásobujúcich penis (po chorobe, operácii, úraze penisu, chrbtice)
• ochorenia obličiek, pečene, hormonálne poruchy
• pôsobenie niektorých liečiv, ochorenia spôsobené fajčením, nadmerným užívaním alkoholu alebo drog

Ako riešiť problém?

Jednoznačne si treba problém priznať a vyhľadať odbornú pomoc (nie na internete, ale v reáli). Nebáť sa rozprávať sa o ňom s partnerkou; vysvetliť jej, že na príčine nie je ona (že daný stav nie je odrazom kvality vášho vzťahu k nej) a že sa jedná o problém, ktorý chcete riešiť spoločne. Uistite ju v tom, že ju skutočne milujete a že urobíte všetko preto, aby ste jej to mohli dokázať aj inak. Z problému netreba robiť strašiaka a ani ho zanedbávať, pretože ide o šťastie vás oboch. Nie je potrebné neuvážene a unáhlene kupovať lieky na podporu potencie od pochybných predajcov, vyhľadávať iné ženy, ktoré by vás mohli "vyliečiť" či upadať do depresií. Je potrebné pomaly vylúčiť všetky možné príčiny (orgánové, psychogénne), aby sa mohlo ďalej pracovať už len s tým, resp. liečiť to, čo vás skutočne sužuje. Nato sú tu lekári a terapeuti. Mnohí sa pri objavení problému okamžite obracajú na predajcov či distribútorov liečiv (bez predošlej návštevy lekára), pretože to chcú udržať v tajnosti. Je potrebné si však zapamätať, že toto je problém ako každý iný a že i on má svoje riešenie, na ktoré prídete spoločne s vaším lekárom.

Diagnostikovať erektilnú dysfunkciu pomáha v rámci rozhovoru s pacientom aj pravdivé vyplnenie krátkych dotazníkov, napr. dotazník sexuálneho zdravia muža (IIEF-5) alebo "sexual health inventory for men" (SHIM). Skúma sa tvrdosť erekcie (lekár môže mať k dispozícii modely na hmatové posúdenie stupňa tvrdosti penisu počas maximálnej erekcie, alebo sa opýta – Je napr. ako tofu, ošúpaný banán, neošúpaný banán, uhorka? Prvé dva stupne znemožňujú penetráciu, v tretom stupni nie je maximálna tvrdosť penisu), jej udržateľnosť, prítomnosť ranných erekcií (overuje sa to papierovým krúžkom nasadením na penis pred spaním alebo špeciálnym prístrojom). Samozrejmosťou by mal byť doppler penilných artérií a hormonálny profil (pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy). V rámci diagnostiky je potrebné odhaliť ochorenie/ochorenia (somatické, duševné) s negatívnym dopadom aj na sexuálne zdravie muža. Liečba je komplexná. Sexuológ Vám môže predpísať sildenafil alebo iný liek (tadalafil). Prelomovou formou liečiva sa zdá byť orodispergovateľný film sildenafilu. Vhodným doplnkom výživy je vitamín D (tiež orodispergovateľný film) a, samozrejme, je potrebné liečiť základné ochorenie.

Veľmi nepopulárnou možnosťou liečby bola injekčná aplikácia alprostadilu priamo do penisu pred pohlavným stykom alebo inzercia liečiva do močovej trubice.

Z mechanických pomôcok spomeniem vákuovú (podtlakovú) pumpu, špeciálne krúžky, ktoré obmedzujú odtok krvi z penisu a moderné vibrátory s podlakom.

Nadmerný odtok krvi z penisu po jeho naplnení má za následok nedostatočnú a krátko trvajúcu erekciu. Príčinou môže byť orgánová porucha. Miesto nadmerného presakovania krvi je jasne detegované pomocou zobrazovacieho vyšetrenia a následne chirurgicky upravené. V závažných prípadoch je možná implantácia vystužujúcich protéz priamo do penisu. Jednoduchšie je však navliecť si na penis špeciálnu silikónovú penilnú protézu (penis v erekcii rôznej veľkosti). Tá sa navlieka na mäkký penis a zafixuje sa vzadu za mieškom. Iný spôsob je, že penilná protéza je pevnou súčasťou silikónových nohavičiek (ktoré sa oblečú ako tesné trenky) Pokiaľ by sa počas sexu dostavila pevnejšia erekcia, protéza sa odstráni a môže sa pokračovať v sexe. Existujú aj vibrujúce penilné náhrady alebo predĺženia penisu. Ide o pohodlnejšie a diskrétnejšie verzie strap-on-ov s pripínacími remeňmi.

Článok: Erektilná dysfunkcia v mladom veku. Prečo?

Oneskorená ejakulácia

Po impotencii (erektilnej dysfunkcii) a PE je tretím najčastejším problémom muža pri sexe oneskorená ejakulácia (delayed ejaculation - DE, retarded ejaculation - RE), prípadne neschopnosť ejakulovať. Je známe, že starší muži dosahujú ejakuláciu neskôr ako mladší. Ak sa to stáva často aj živote mladého muža, je to signál k tomu, že daný problém treba riešiť.

Psychogénnou príčinou DE môže byť striktná (náboženská) výchova alebo pretrvávajúce a prehnané kontroly, resp. vstupovanie do života muža. Môže sa jednať o mužov, ktorí zastávajú vysoké pozície na rôznych postoch a urputne si aj naďalej budujú svoju kariéru. Časom úplne "zabudnú" (nepotrebujú) oddychovať, zabudnú na to, aké to je odviazať sa, nebyť v neustálom strese. Workoholici. Alebo jednoducho ľudia, ktorí majú problém vyjadriť svoje emócie či nechať čas len tak plynúť. Ďalšou príčinou DE môže byť strach z oplodnenia ženy, z pocitu "špinavej" pošvy alebo latentná homosexualita. Vtedy zvyčajne partner dokáže vyvrcholiť mimo pošvy partnerky (masturbáciou či rôznymi hrami), no nie v jej vnútri. Príčiny sa nemusia vždy týkať psychiky muža. Môže ísť aj o nežiaduci účinok danej medikamentóznej liečby, nadmerné užívanie alkoholu či drog alebo poškodenie miechy v oblasti dôležitého centra umožňujúceho pohlavnú rozkoš (títo muži zvyčajne môžu ejakulovať, čo sa dosahuje elektrostimuláciou prostaty účinným vibrátorom alebo použitím inej modernej erotickej pomôcky).

"Liečba" DE závisí od najpravdepodobnejšej príčiny jej vzniku, najčastejšie je však psychoterapeutická. Pri najextrémnejších prípadoch "meškania" ejakulácie je možné podstúpiť metódu umelého oplodnenia (pri túžbe otehotnieť). Partner môže po dokonalom poznaní reakcií svojho tela na rôzne stimuly nabádať partnerku k tomu, aby mu pomohla dospieť k vyvrcholeniu iným spôsobom a aby tak nemuselo dôjsť k ohrozeniu ich sexuálneho života.

Prečo navštíviť odborníka a neužívať voľne dostupné prípravky na skvalitnenie erekcie?

Množstvo unavujúcich až otravných reklám na prípravky skvalitňujúce alebo navodzujúce erekciu na nás číhajú na každom kroku. Sú tieto preparáty naozaj potrebné a bezpečné? Odpoveď znie - JE TO LEN BIZNIS.

Muži vo všeobecnosti žijú kratšie ako ženy, čo je okrem iného spôsobené aj testosterónom. Tak, ako nám pomáha byť mužom vo všetkých prejavoch, vrátane sexuálneho, rovnako nám škodí. Naša mužskosť si procesmi, do ktorých sú zapojené steroidy, vyberá svoju daň postupným poškodzovaním či inaktiváciou iných dôležitých fyziologických procesov v bunke/tele. Ak toto robí s telom prirodzená hladina testosterónu, čo robí umelé zvyšovanie jeho hladiny? Ak nie je užívanie steroidných saponínov rizikové, je úplne zbytočné, lebo zaťažuje organizmus. So žiadnymi hormónmi a ľudským hormónom podobnými látkami "sa nezahráva" bez následkov. Nie som proti ich užívaniu, ale som za podporu užívania pod lekárskym dohľadom v prípadoch, ak je muž skutočne odkázaný na podpornú liečbu.

Čo sa týka androgénov a porúch erekcie, ak je to psychogénne, muž nepotrebuje zvyšovať ich syntézu ani ich nahrádzať analógmi... a ak je to fyziologické, môže to byť začiatok komplexného ochorenia, ktorému treba venovať komplexnú pozornosť (málokedy ide len o penis, toho si musí byť vedomý každý).

Nie je dokázané, že steroidné saponíny obsiahnuté v preparátoch na zlepšenie erekcie či jej rýchle dostavenie sa zvyšujú hladinu ľudského testosterónu. Skôr ide o účinok ďalších zložiek v nich, ktoré "pomáhajú" iným spôsobom, napríklad nabudia myseľ, zrelaxujú telo, ovplyvnia prekrvenie a podporia mechanizmus erekcie. Nie je teda jasné, čo ovplyvňujú steroidné saponíny. V každom prípade sú spolu s ďalšími zložkami "preparátov na potenciu" zbytočným zaťažovaním organizmu, najmä pečene, a neriešia príčinu problému. Môžu prinavrátiť stratenú sebaistotu, ale ak zlyhá aj prípravok, muž sa ocitne ešte vo väčšej kríze, ktorú nebude vedieť prekonať inak, ako siahaním po ďalšej chemickej podpore.

Najmä "fitnessáci" sa obhajujú tým, že steroidné saponíny nie sú anabolické steroidy, ale práve oni by mali vedieť, že už samotný tréning tela a šport ako taký podporuje prirodzené vyplavovanie viacerých hormónov. V prvom rade ide o zdravie, nie o svalovú hmotu.

Možno u nás prevažuje oprávnená nedôvera v slovenské zdravotníctvo, ale ide o naše zdravie, ktoré je dobré si poistiť správnym rozhodnutím a niečo pre to obetovať (premôcť sa, prestať váhať, prekonať hanbu a strach z neznámeho, možnej zlej správy). ED môže byť dôsledkom ochorenia, traumy, ale najčastejšie nezdraveného životného štýlu, stresu a psychických problémov; vedomého i podvedomého vnútorného osobného sveta. Toto nevyrieši pár tabliet, obzvlášť nie v mladom veku. Nesprávny výber prípravku a/alebo jeho nevhodné kombinovanie s inými látkami či liekmi je reálnym rizikom v každom veku a s fatálnymi následkami v staršom veku. Zabúdame na to, že zdravie je možné poškodzovať dvoma spôsobmi:

1. Experimentom, excesom, omylom s doživotnými dôsledkami (vieme, čo bolo príčinou).

2. Tichým zabijakom, ktorý človeka zabíja postupne alebo s odstupom času (nie sme si istí, čo bolo príčinou, vysvetľujeme si to cez náhodu a stúpajúci vek). My si len nie sme vedomí objektívnej príčiny, ktorá existuje, len ju treba nájsť a pomenovať.

Prečo sa cigarety predávajú s výstražným textom a desivými obrázkami? Lebo je to biznis na vlastné riziko konečného spotrebiteľa (fajčenie ako jeden spôsob z prvej skupiny spôsobov, ako poškodiť svoje zdravie). To isté platí pri hormonálnej antikoncepcii a voľne dostupných prípravkoch na podporu erekcie (dva spôsoby z druhej skupiny spôsobov, ako poškodiť svoje zdravie).

Zlé rozhodnutia pre svoje zdravie alebo odkladanie správneho rozhodnutia zo strachu, nevedomosti či nedbanlivosti pri väčšom šťastí človeka nezabijú ani výrazne nepoškodia jeho zdravie so stúpajúcim vekom, lebo ho zachráni kvalitná genetická výbava a možno aspoň trochu zdravý životný štýl. Určite však nevyriešia podstatu problému, či už lekárom dôverujeme alebo nie (našťastie vždy existuje viac ako jeden lekár), či sa ich bojíme alebo nie, či sme viac za alternatívy alebo za klasickú medicínu. Existuje jedna jednoduchá zásada - Čo telo nepotrebuje, tým mu škodíme. Ak nevieme, čo naše telo potrebuje, nesnažíme sa hrať na samoliečiteľov či samozvaných lekárov "liečiacich" iných ľudí. Poradíme sa nie so susedom, ale s odborníkom.

Všetko, čo zvyšuje hladinu telu vlastného hormónu alebo obohacuje telo o náhrady podobné hormónu, telu škodí viac alebo menej (a nie každému rovnako). Len v minime prípadoch môže za erektilnú dysfunkciu nedostatok testosterónu. Vie sa ale, že jeho zvýšená hladina môže zvýšiť chuť na sex a zlepšiť sexuálny výkon. MÔŽE, ale NIE JE POTREBNÁ (dokážu to aj iné látky, situácie, postupy, tréningy, zmena životného štýlu, myslenia atď.) a nehovorí sa o rizikách! Tie sú buď málo prebádané, alebo riziko jednoducho stojí za to, lebo život je aj o rizikách a sex je dôležitý. Veď ak neumriem na rakovinu pečene, prostaty, srdcový infarkt, trombus, nespavosť a podráždenosť, môže ma prejsť auto. Ak si užijem pár "skvelých" rokov, potom môže prísť aj choroba. Skutočne tak budem uvažovať aj po diagnostike môjho ochorenia? Alebo sa budem tváriť prekvapene, nevediac, odkiaľ sa to pri mojom zdravom životnom štýle vzalo? Je pravda, že i tak pojedáme priveľa "É-čok" a priveľmi chemicky ošetrované ovocie a zeleninu, mäso s rôznymi "prísadami" a nevhodným skladovaním, ale myslím si, že vždy si môžeme vybrať, ak ide o naše zdravie (minimálne si to ešte viac nekomplikovať).

Čím je muž starší, tým väčší dôraz by mal klásť na pravidelné preventívne prehliadky, návštevu urológa, pomaly sa prestávať spoliehať "len" na psychogénne príčiny sexuálneho zlyhania (stres a menej príťažlivá či vynaliezavá partnerka). Mladý muž, hoci psychogénne príčiny nemusia byť na prvý pohľad vážne, má možnosť vylúčiť orgánovú poruchu absolvovaním kompletného vyšetrenia, vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr, aby sa situácia nekomplikovala a problém neprehlboval. Hanba či strach pri problémoch v intímnych partiách sú pochopiteľné, ale nesmú stáť v ceste uchovania si zdravia alebo v ceste za zdravím (niekto potrebuje podporu blízkej či milovanej osoby, iný to potrebuje prekonať sám).

Peyronieho choroba a priapizmus

Peyronieho choroba

Peyronieho choroba nie je častým ochorením a je potrebné si ju nemýliť s prirodzeným (nebolestivým) zakrivením penisu, ktoré môže byť u každého muža rôzne.

Bolesť pri dotyku pohlavného údu, bolestivá erekcia, bolesť pri pohlavnom styku, deformity, skrátenie, zúženie, vznik zárezov, zakrivenie či závesný efekt penisu (hinge effect; stoporený penis padá dole, akoby mal na báze kĺb alebo pántu) môžu byť prejavom Peyronieho choroby (PD). Tá predstavuje poruchu hojenia poranení, pri ktorej dochádza k zjazveniu fibrotického tkaniva. Na penise vznikajú neelastické jazvy a ochorenie často sprevádza i erektilná dysfunkcia (ED). Choroba sa vyskytuje u 4 - 9% dospelých mužov. Spontánne vymizne iba zriedkakedy.

Presné príčiny vzniku PD sú dodnes málo známe. Predpokladá sa, že významným spúšťačom by mohla byť násilná penetrácia a/alebo úraz(y) penisu. Moderný výskum sa zameriava na objasnenie mechanizmu hojenia poranení, fibrózy a vzniku jaziev, aby tak mohol priniesť nové svetlo aj do zmieňovanej choroby.

PD sa nevyskytuje len u starších mužov, ale aj u mužov mladších, kde si môže vyžadovať časnú agresívnejšiu terapiu (zaznamenaná menšia miera výskytu ED, častý prejav počas akútnej fázy, početné plaky, uhol zakrivenia penisu menší ako 60˚, často pri diabete).

Základom vyšetrenia pacienta je zistenie anamnézy, fyzické a zobrazovacie vyšetrenie. Jedná sa o nástup a dĺžku trvania daných symptómov, popis samotných znakov a symptómov, prítomnosť (a aký typ) alebo absencia bolesti. Ak pacient pociťuje bolesť pri prvom vyšetrení, znamená to, že ochorenie je vo svojej akútnej fáze. Je potrebné detegovať prípadný výskyt porúch hojenia poranení u pacienta alebo v rodine (vrátane výskytu Dupuytrenovej kontraktúry, ktorá sa vyskytuje až u 20% pacientov s PD) a rizikových faktorov ako dyslipidémia, aterosklerózy, fajčenie a diabetes. Dôležité je tiež zhodnotiť stav erektilnej funkcie pacienta a zistenie dĺžky penisu, pretože jeho skrátenie je častou komplikáciou spojenou s PD. Objektívne zhodnotiť zakrivenie penisu je možné pomocou duplexného ultrazvukového vyšetrenia penisu po podaní farmakologického stimulátora, ktorý navodí plnú erekciu penisu. Daným vyšetrením sa vyhodnotí vaskulárny prietok, stupeň zakrivenia, prítomnosť a lokalizácia plakov (neelastické tkanivo, ktoré môže kalcifikovať) či prítomnosť závesného efektu. Okrem toho lekár zisťuje citlivosť penisu pacienta, ktorý aj sám hodnotí vlastnú erektilnú kapacitu (porovnaním kvality erekcie, ktorú zvyčajne dosahuje doma a ktorú dosiahol na vyšetrení).

Liečba môže byť neoperačná alebo operačná. Neoperačná liečba je perorálna (vit. E, kolchicín, aminobenzoát draselný, tamoxifen, karnitín, L-arginín, pentoxyfilín), topická (verapamil), aplikovaná priamo do lézie (steroidy, kolagenáza, verapamil, interferóny), vonkajšia aplikácia energie (penilný ESWT - vyvoláva zápalovú reakciu s následnou lýzou plakov, aplikácia verapamilu s dexametazonom alebo bez dexametazonu pomocou ionoforézy), kombinovaná alebo použitím penilných trakčných zariadení (fsPhysioMed slúži k naťahovaniu penisu a tým k vzniku nového spojivového tkaniva). Niektoré zo spomínaných medikamentov majú len predpokladaný účinok, prípadne majú obmedzený či nepriaznivý účinok (napr. na gastrointestinálny trakt po perorálnom podaní kolchicínu alebo aminobenzoátu draselného).

Operačnú liečbu PD je možné rozdeliť podľa rigidity penisu na:

• plikáciu tuniky (nekomplikované zakrivenia < 60˚, absencia destabilizujúceho "hinge" efektu alebo efektu "hourglass" - zúženie penisu v jeho priebehu) alebo
• čiastočnú excíziu s vytvorením štepu (komplikované zakrivenia > 60˚a prítomnosť vyššie spomínaných efektov) pri adekvátnej rigidite penisu a na
• implantáciu penilnej protézy (najmä implantáciu inflatabilných zariadení) pri neadekvátnej rigidite penisu.

Priapizmus

Ak niekto tvrdí - Stále mi stojí, nemusí to byť až také zábavné alebo hodné gratulácie. Samozrejme, s výnimkou úmyselného či neúmyselného dráždenia objektom túžby či erotickými myšlienkami (zážitkami, predstavami, túžbami), zvlášť, ak má niekto silné libido. Ak je však táto erekcia bolestivá a pretrvávajúca, je možné, že ide o ochorenie zvané priapizmus.

Pri priapizme nie je totiž erekcia výsledkom pohlavného dráždenia, šteklivých pocitov či predstáv, ale výsledkom patologického, bolestivého a pretrvávajúceho naplnenia kavernóznych telies penisu krvou a nie je ukončená ejakuláciou, prípadne erekcia pretrváva aj viac ako 4 hodiny po sexuálnej stimulácii a nie je bolestivá. Keďže spongiózne teleso penisu nie je postihnuté (nie je rigidné spolu so žaluďom), pacienti sú schopní normálne močiť. Je potrebné podotknúť, že ochorenie je pomerne vzácne (najviac sú ohrození muži vo veku 40 - 50 rokov) a podľa niektorých odborníkov vymizne aj samo. To ale nemôže byť dôvodom k tomu, aby muž čakal, kým sa to upraví bez liečby, pretože hrozí trvalé poškodenie erektilnej funkcie. Erekcia pri priapizme nemôže byť ochabnutá pretrvávajúcim arteriálnym prítokom alebo znemožneným venóznym odtokom z kavernóznych telies. Po 4 - 6 hodinách stálej erekcie dochádza k hypoxii, hyperkapnii a acidóze, zvyšuje sa viskozita krvi a vzniká edém trabekúl (steny sínusoidov - dutín kavernóznych telies). Po 12 hodinách patologickej erekcie dochádza k zmenám buniek hladkého svalstva trabekúl a po 24 hodinách k ich nekróze alebo fibróze. Po trombóze a fibróznej prestavbe trombu sa uzatvárajú príslušné arterioly (aa. helicinae), čo spôsobí trvalú erektilnú dysfunkciu.

Priapizmus môže byť nízkoprietokový (venookluzívny, statický), čiže ischemický alebo vysokoprietokový (arteriogénny, dynamický), teda neischemický. Dynamický priapizmus je výsledkom pretrvávajúcej nebolestivej erekcie (penis nie je taký rigidný) s priaznivou prognózou aj pri dlhšom trvaní ochorenia. Horší je statický, ktorý, čím dlhšie trvá, tým je ťažšie liečiteľný. Erekcia je bolestivá, zlyháva mechanizmus detumescencie (posledná fáza erekcie, ústup prekrvenia po ejakulácii), resp. venózna drenáž penisu je blokovaná mechanicky.

Podľa príčin vzniku delíme priapizmus na:

• primárny (idiopatický; príčiny nie sú známe) a
• sekundárny po:
• topickej aplikácii liečiv na podporu potencie
• podaní:
• liekov ovplyvňujúcich CNS - fenotiazíny (chlorpromazín, levopromazín, thioridazín), antidepresíva (Phenelzin, Trittico), benzodiazepíny (diazepam, klozapin) a drogy (alkohol, marihuana, kokaín)
• antikoagulancií (heparín, warfarín), antihypertenzív (napr. hydralazín, dihydralazín, prazosín), testosterónu, androstendiónu, tamoxifenu, erytropoetínu, tukových emulzií i. v. a lokálnych afrodiziák aplikovaných na penis.

Ďalej rozlišujeme:

• priapizmus pri kosáčikovitej anémii, trombocytémii a leukémii, karcinóme močového mechúra, obličky, rekta a i.
• priapizmus pri cerebrospinálnych léziách
• poúrazový priapizmus (lacerácia - poškodenie steny kavernóznej tepny kompresiou po sedlovom úraze perinea /hrádze/ s následným prenikaním krvi do sinusoidálnych priestorov cez trhlinu v jej stene). Ide o dynamický priapizmus s typickým prejavom po niekoľkých dňoch až mesiacoch po úraze. K poškodeniu mohlo okrem úrazu dôjsť aj špičkou ihly pri intrakavernóznej injekcii.

Vyšetrenie zahŕňa palpáciu, rozbor krvi (krvný obraz, hemokoagulácia), detekciu acidobázických pomerov (ABR) v krvi z kavernóznych telies, duplexnú sonografiu penilných tepien a v prípade dynamického priapizmu aj faloarteriografiu.

Cieľom terapie je detumescencia kavernóznych telies a zachovanie erekcie. Priebeh liečby závisí od dĺžky trvania a typu priapizmu. Môže ísť o:

• lokálne chladenie penisu ľadom (po 4 až 12 hodinách nepretržitej erekcie),
• embolizácia penilnej tepny pri dynamickom priapizme (odporúča sa dočasná embolizácia, pretože trvalá zvyšuje riziko ED),
• po neúspešnej liečbe statického priapizmu sympatomimetikami (do 24 hodín trvania priapizmu a po neúspechu chladenia) sa pristupuje k chirurgickej liečbe (po viac než 24 hodinovom trvaní priapizmu a neúspechu podávania sympatomimetík). Ide o tzv. chirurgické shunty (distálne a v prípade neúspechu aj proximálne).

Parafília a parafilná porucha

Nedá mi na úvod nepoznamenať, že hybnou silou dnešnej večnej nespokojnosti v sexe a podnecovateľom k bezbrehému experimentovaniu je pestrá a ľahko dostupná ponuka pornografického materiálu. Je rozdiel, ak je niečo odpozerané alebo naučené a ak je niečo skutočnou poruchou, pôvod ktorej je ťažko identifikovateľný.

Nebezpečenstvo predstavuje skrytá hrozba prejavujúca sa iba v špecifických prípadoch alebo pri kombinácii parafilnej orientácie s inou psychiatrickou diagnózou, najčastejšie poruchou osobnosti. Psychiatrický pacient nemusí kriticky rozpoznať poruchu ani hrozbu, prípadne ho vzrušuje to, že jeho obeť to nechce, preto musí naliehať, presviedčať alebo to jednoducho násilne vykonať. Ak tieto odchýlky človek nemá pod kontrolou, má strach z odhalenia, nebude o nich rozprávať či vyhľadať odbornú pomoc, môžu sa v jeho živote prehlbovať či prechádzať do iných, vážnejších porúch, deviantného sexuálneho správania a strpčovať život nielen jemu, ale i jeho okoliu.

Preto je dôležité vedieť, aké parafílie existujú a že poruchou sa stávajú až vtedy, keď spôsobujú ťažkosti dotknutému a/alebo jeho partnerom/okoliu. Preto každý človek s parafíliou by mal byť minimálne psychoterapeuticky vedený.

Parafílií je nespočetné množstvo. Podstatné je, že ide o atypický sexuálny záujem alebo atypické sexuálne vzrušenie, napr. voyeuristické, transvestické, frotérske, masochistické, sadistické, pedofilné, fetišistické, exhibicionistické a iné.

Liečba parafilnej poruchy je komplexná:

• medikamentózna (najčastejšie antidepresívna zo skupiny SSRI, antiandrogény a ďalšie)
• psychoterapeutická (individuálna, skupinová)
• resocializačná

Pohlavný styk v tehotenstve a po pôrode

Gynekologické vyšetrenia a poradne slúžia na to, aby ste boli informovaná o priebehu vašej gravidity a mohli konzultovať s lekárom, ktorý najlepšie pozná váš zdravotný stav, akékoľvek otázky; aj otázku vhodnosti pohlavného styku počas vášho tehotenstva. Ak je všetko v poriadku, predpokladá sa, že po období nevoľností (po 3. až 4. mesiaci tehotenstva), budete mať znova chuť zdieľať svoju intimitu s partnerom tak ako predtým. Netreba sa toho obávať. Ak tehotenstvo prebieha bez komplikácií, je potrebné dbať pred i počas styku na zvýšenú hygienu (najmä, ak ste boli predtým náchylnejšia na vaginálne infekcie) či zvážiť použitie kondómu, dopriať si viac nežnosti a zvoliť polohy, pri ktorých sa cítite pohodlne a sama môžete regulovať hĺbku a frekvenciu vniku partnerovho údu, resp. také polohy, ktoré bránia hlbokým prienikom penisu do pošvy (poloha na partnerovi, zozadu či zboku). Citlivé môže byť celé telo, najmä vaše prsia, o čom by mal partner vedieť. Potrebné je tiež použiť vhodný lubrikačný gél. Občas môže dôjsť k slabému krvácaniu, čomu je lepšie vyhnúť sa tým, že váš sex bude menej "divoký," pokiaľ ste boli predtým zvyknutí na opak. Nie je tiež vhodné používať sexuálne hračky a rizikové polohy.

Všetko, čo máte robiť, je byť vnímaví, citliví, pozorní a opatrní (muž sa naučí kontrolovať svoju vášeň a žena ho bez obáv upozorní na to, čo je pre ňu nepríjemné). Nie je správne odopierať si sex počas bezproblémového tehotenstva. Prvé mesiace, kedy sa necítite najlepšie, by ste nemali zabudnúť na svojho partnera a dopriať mu rôzne nežnôstky, ak ešte vy sama na ne nemáte chuť (samozrejme nie za každú cenu). Posledné mesiace gravidity vám obom môže prekážať partnerkine bruško, takže klasický pohlavný styk môže byť občas humorný, čo vás môže opäť prinavrátiť najmä k nežnôstkam s využitím predstavivosti tak, aby to bolo pre oboch príjemné a aby ste mohli obaja dospieť k vyvrcholeniu. Neohrozujte váš spoločný sexuálny život v prípade, že vám samotný lekár neprikázal sexuálnu abstinenciu počas tehotenstva, pretože po pôrode sa takmer dva mesiace striktne neodporúča realizovať klasický pohlavný styk a ani orálny sex partnerke. Mnoho mužov si totiž myslí, že hneď ako sa ich žena vráti po pôrode z nemocnice domov, ich sexuálny život bude od daného okamihu pokračovať bez problémov ďalej; no nie je to tak. Jemné tkanivá pošvy boli preťažené, pomliaždené a často i natrhnuté a trvá aj niekoľko týždňov, kým sa zregenerujú.

Keďže tehotenstvo, pôrod i isté obdobie po pôrode sprevádzajú ohromné fyziologické i duševné zmeny, počnúc hormonálnymi zmenami po emočný stres, netreba sa čudovať tomu, že "ubolená" a unavená žena nemyslí na sex a odmieta ho aj dlhší čas po pôrode. Vtedy je potrebná chápavosť muža a najmä jeho znalosť toho, čím všetkým musela žena prejsť, aby mu priniesla na svet potomka. Treba totiž počítať s nechuťou do sexu, prípadne s problémami pri sexe aj viac ako šesť mesiacov po pôrode (čo je spojené aj s vyčerpanosťou, ktorá pri osobnej a dôkladnej starostlivosti matky o dieťa neobíde žiadnu matku minimálne do nástupu obdobia batoľaťa). Je to bežný proces, ktorý mnoho mužov nedokáže pochopiť.

Každopádne netreba plánovať a ani vyžadovať od partnerky klasický pohlavný styk minimálne 6 týždňov po pôrode. Dokonca ani potom nemusí byť pre ženu pohlavný styk príjemný, najmä keď bola nastrihnutá a zošívaná hrádza a vstup do pošvy je ešte stále bolestivý.

Kým manželia čakajú na pozitívnu odpoveď lekára po vyšetrení pohlavných orgánov ženy, ktorá znamená, že už nič nebráni zrealizovaniu prvého popôrodného pohlavného styku, nemusia prepadať zúfalstvu, pretože to čakanie je možné si spríjemniť kvantom sexuálnych hier, ktoré nedráždia bolestivé miesta ženy. Dotykmi, maznaním sa, jemným dráždením klitorisu prstami a orálnym sexom (iba žena mužovi!) môžu obaja partneri dospieť k pre ženu šetrnému vyvrcholeniu. Muži by sa mali vyhnúť vkladaniu prstov dovnútra pošvy a orálnemu sexu kvôli možnej infekcii pošvy a maternice, ktoré sa budú spamätávať z pôrodu ešte niekoľko týždňov. Je známy jav vzduchovej embólie. Muž môže orálnym sexom nechtiac nahnať vzduch do pošvy, ktorý sa z nej dostane do ciev regenerujúcej sa maternice a tak spôsobiť svojej polovičke smrť.

Veľmi často sa stáva, že muž sa cíti byť novorodencom ohrozený, pretože pociťuje, že láska jeho ženy sa delí medzi dvoch. V skutočnosti je to len čas a starostlivosť, ktoré si dieťa vyžaduje prvé dva roky maximálne a naplno. Nesprávne pochopenie danej situácie môže u muža vyvolať žiarlivosť či pocit odvrhnutia. Na druhej strane, ak svoju ženu pozorne sprevádzal celým tehotenstvom, pôrodom a pozoroval ju pri kojení, mohlo to poopraviť jeho pohľad na ženské telo, jeho funkcie a odhaliť doposiaľ nepoznaný význam. Zvyčajne takto všetci muži nadobúdajú väčší rešpekt pred ženou ako takou (pred jej telom a jej poslaním ako matky) a stávajú sa pozornejšími. Posilňuje sa ich zmysel pre zodpovednosť a túžba ochraňovať. To, či byť alebo nebyť pri pôrode dieťaťa, by mal zvážiť každý muž podľa svojich predpokladov a povahy. Aj tí najsilnejší muži, ktorí absolútne netušili, do čoho idú, zmeraveli pri pohľade na krv, pri výkrikoch a stonoch od bolesti. Žiaden pôrod, a najmä ten prvý, nie je jednoduchou záležitosťou. Niektorí muži dokonca začali trpieť silným pocitom viny a nechuťou na sex, čo našťastie nebolo trvalé, ale spomienka na traumatizujúci zážitok ostala. Ženy sa totiž s podobnými situáciami dokážu vyrovnať rýchlejšie a statočnejšie ako muži.

Dieťa je reálnou zmenou a hoci príjemným zásahom do života manželov, vypätie, stres a únava robia svoje. Vtedy je pomoc rodičov, blízkych a priateľov na nezaplatenie. Je potrebná najmä kvôli tomu, aby novopečení rodičia mohli nerušene stráviť chvíľu pri činnostiach, ktoré mali i predtým najradšej. Ženám sa zvyčajne vráti chuť na sex po niekoľkých týždňoch až mesiacoch po pôrode a muži by to mali rešpektovať. Predsa len vyčerpanosť a možno i strach z toho, že v krátkom čase znova počnú, nie sú veľkou motiváciou na sex. Ak by sa ani po niekoľkých mesiacoch chuť do sexu nevrátila, nie je hanbou vyhľadať lekára. I keď vyčerpanosť zo starostlivosti o dieťa pretrváva, rodičia si musia vedieť nájsť čas aj na spoločný oddych a zábavu - musia chcieť. Dieťaťom sa predsa spoločný život manželov neskončil, ale pokračuje ďalej.

Keď sú už obaja partneri pripravení a schopní mať prvý pohlavný styk po pôrode, je dobré začať pomaly s využitím polôh, pri ktorých môže žena kontrolovať hĺbku a tempo partnerovho vniku (žena sedí na mužovi alebo partneri ležia vedľa seba, otočení tvárou k sebe). Hormonálne zmeny i stres môžu spôsobiť suchosť sliznice pošvy, preto je dobré používať aspoň prvé mesiace vhodný lubrikačný gél.

Hormonálne zmeny, stres a prerušovaný spánok môžu u žien citlivých na záťaž vyvolať preťaženie vo forme klasickej alebo popôrodnej depresie. Klasickou depresiou trpí po pôrode polovica až dve tretiny žien. Prejavom sú najmä smutná, skleslá nálada či nepokoj. Podráždenie či úzkosť sa môžu striedať s periódami plaču. Zvyčajne to trvá iba niekoľko dní, najmä pri prvorodičkách a ženách, ktoré mali skúsenosť s premenštruačným syndrómom.

Popôrodnou depresiou trpí 10 - 15% žien. Jej častými príznakmi sú podráždenosť, nervozita, smútok, zlá nálada, pocity mizérie, plač, poruchy spánku, znížená chuť do jedla, pocit straty energie, panická úzkosť, strach, napätie, pocity vlastnej neschopnosti a zúfalstva, ktoré môžu vyústiť až do myšlienky na vlastnú smrť či pokusu o samovraždu. Riziko popôrodnej depresie stúpa pri ženách, ktoré majú celkovo problém s depresiou, po tehotenstve plnom stresu, nechcenom či neplánovanom dieťati, bez predchádzajúcej i súčasnej emočnej podpory partnera a blízkych alebo pri dieťati, ktoré si kvôli dočasnému či trvalému hendikepu vyžaduje zvýšenú starostlivosť.

Riešením je rozprávať sa o problémoch, dostávať podporu a oporu zo strany manžela a blízkych, rovnako ako aj ponúknuť pomoc pri starostlivosti o dieťa (ktorú treba vedieť prijať). V prípade potreby môže lekár predpísať antidepresíva. Dôležité je naučiť sa s podporou iných lepšie zvládať stres vyplývajúci z materských povinností. Depresia je ochorenie ako každé iné. Netreba sa hanbiť o nej rozprávať a už vôbec nie je namieste obávať sa toho, že kvôli priznaniu si problému by ste mohli prísť o svoje dieťa. Keďže mať dieťa je pre každá matku stresujúce a v prvých mesiacoch aj veľmi vyčerpávajúce, treba redukovať všetky povinnosti, ktoré ste zvykli vykonávať pred pôrodom (a ktoré možno boli tiež stresujúce) a naučiť sa prijať pomoc od iných (potrebovať pomoc neznamená zlyhať či ukázať vlastnú neschopnosť, resp. ponížiť sa; všetci potrebujeme pomoc a máme si ju poskytovať vzájomne a nezištne). Dodržiavať správnu životosprávu, využiť každú príležitosť na kvalitný spánok, do starostlivosti o dieťa zapájať aj partnera. Je potrebné sa veľa rozprávať s partnerom a inými mamičkami detí, ktoré prechádzajú alebo prešli tým istým problémom ako vy. Netreba zabudnúť na to, že s podporou a prípadne i terapiou sa problém vyrieši tak rýchlo, ako je to možné.

Postnatálna psychóza je oveľa závažnejšia ako popôrodná depresia a vyskytuje sa pri jednej z 500 žien. Táto žena buď v živote už sama prežila obdobie prejavu vážnej duševnej poruchy, ktorú prekonala, resp. stále prekonáva, alebo sa porucha vyskytla pri niekom inom z rodiny, a tak je pre ňu predpoklad. Ochorenie sa môže prejavovať nepokojom, zmätenosťou, preludmi, počutím hlasov alebo videním vecí, ktoré neexistujú, mániodepresívnou poruchou. Symptómy sa objavujú po niekoľkých dňoch až týždňoch po narodení dieťaťa. V prípade psychózy je potrebné neodkladne navštíviť psychiatra.

Premenštruačný syndróm

Asi 90% žien v reprodukčnom veku pozoruje na sebe psychické a fyzické zmeny pár dní pred menštruáciou. Asi tretina žien však tieto zmeny pociťuje veľmi intenzívne a výrazne im ovplyvňujú osobný i pracovný život. Jav sa zvykne označovať ako premenštruačný syndróm (PMS) a sprevádzajú ho tieto symptómy:

• bolesť hlavy
• migréna
• opuchnuté členky
• pocit nafúknutého brucha
• citlivosť pŕs
• malé zvýšenie telesnej hmotnosti
• kolísavá nálada (rýchla strata nálady)
• podráždenosť
• strata sebadôvery
• plač kvôli bezvýznamným veciam
• agresivita
• únava
• slabá koncentrácia

Tieto symptómy nemusia znamenať PMS, pokiaľ sa pravidelne neobjavujú a nemiznú v súvislosti s menštruačným cyklom. V opačnom prípade môže ísť o depresiu, stres, anémiu či poruchy štítnej žľazy.

Väčšina žien uvádza zhoršenie symptómov v týždni, keď sa má objaviť menštruácia a rýchle alebo pozvoľné zlepšenie po jej začatí. Niekedy však symptómy pretrvávajú celú periódu cyklu alebo dokonca ešte aj pár dní po jeho skončení.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že PMS súvisí s hormonálnymi zmenami, ktoré predchádzajú i sprevádzajú menštruačný cyklus. Prečo ale niektoré ženy reagujú inak, keď hladina ich hormónov je po ovulácii približne rovnaká? Odpoveď by mohla byť v mozgu žien pri takej hladine serotonínu, ktorá vyvoláva podráždenie, depresiu a výkyvy nálad. Tomu, že sa jedná viac o psychogénne príčiny nasvedčuje i tzv. placebo efekt - po podaní neúčinného lieku sa dostaví úľava (významné prepojenie tela a psychiky).

Prípadná liečba PMS závisí od povahy symptómov a ich závažnosti. Väčšina liekov má krátkodobý účinok, ale sú i také, ktoré poskytnú úľavu počas celých mesiacov. Závažnosť syndrómu a vhodnú terapiu musí posúdiť a zvoliť lekár. Terapia môže byť:

1. nehormonálna

• vitamín B6 (pyridoxín) na výkyvy nálad a podráždenosť
• krém s výťažkami z prvosienky na predmenštruačnú bolesť pŕs
• bromokriptín a kabergolín na inhibíciu produkcie prolaktínu
• diuretiká na opuchnuté členky (nafúknuté brucho súvisí s relaxáciou a distenziou svalstva črevnej steny, nejedná sa o opuch)
• antidepresíva

2. hormonálna

• progesterón
• kombinovaná orálna antikoncepcia (COC)
• danazol (syntetický hormón na báze testosterónu, ktorý má viacero nežiaducich - maskulinizačných účinkov)
• estrogénové náplasti a implantáty
• Mirena intrauterinný systém (IUS) - teleso umiestnené dovnútra maternice, uvoľňujúce malé dávky progesterónu do tela ženy. Pacientky popisujú redukciu hmotnosti, ako i doby trvania cyklu, prípadne aj zlepšenie príznakov PMS.

Liečba závažných príznakov PMS spočíva v podávaní LHRH (hormón, ktorý stimuluje vylučovanie luteinizačného hormónu) alebo GnRH (hormón stimulujúci vylučovanie gonadotropínu) analógov (vhodné len na krátkodobé použitie) a v najhoršom prípade v chirurgickom odstránení vaječníkov.

O možných negatívnych následkoch užívania hormonálnej antikoncepcie je možné dozvedieť sa v odborných článkoch a publikáciách, ktorým sa podarí uzrieť svetlo sveta napriek silnému tlaku farmakopriemyslu (ktorý na HAK a antidepresívach zarába najviac).

HIV - večná hrozba

Skratka HIV znamená nielen Human Immunodeficiency Virus, ale aj: najmä "k Homosexuálom Inklinujúci Vírus. Už dlhšie premýšľam nad tým, ako je možné, že tak stúpa počet nakazených HIV, keď pomaly na každom rohu číhajú kampane o prevencii, keď už deti v školách vedia, ako to je, a čo by (ne)mali robiť, keď... . Dokonca počet nakazených v Prahe, kde je v povedomí ľudí, aby sa dávali pravidelne testovať, stúpa. Neviem si predstaviť, ako to musí byť u nás, keďže my na testovanie zvyčajne kašleme kvôli tvrdeniam jednotlivcov - "Veď mne sa to nemôže stať, ja si dávam vždy pozor! Keď už mávam sex bez ochrany, tak až vtedy, keď partnerovi dôverujem." A čo ak partner sám nevie o tom, že už je HIV+ a ani nemá pochybnosť, aby to vôbec preveroval? Aj vtedy sa oplatí dôverovať? Pokojne ho mohla nakaziť nie pochybná známosť z četu, ale stará láska, ktorej dôveroval, a o ktorej nie je povinný rozprávať novému partnerovi. Predpokladám, že príčina je v tom, že mladí ľudia si viac a úspešnejšie klamú (dodnes sa pozastavujem nad dokonalým hereckým výkonom mnohých homosexuálov, len aby dosiahli svoje) alebo sami si nie sú vedomí hrozby, keďže boli rovnako naivní a mysleli si, že stačí byť s partnerom vo vzťahu a nič sa nestane, majú strach absolvovať procedúru testovania a čakania na výsledky. Dnes už prevencia mať stáleho partnera nie je v homosexuálnej komunite dostatočnou prevenciou. Nestačí, pretože už ten stály partner môže byť nakazený a nemusí o tom ani len vedieť, najmä ak predtým mal jeden alebo viac krátkodobých vzťahov, úletov pri plnom vedomí, pri zníženej pozornosti, slepej dôvere, neopatrnosti pri vášnivom sexe (kedy mierne zlyháva zdravý úsudok). V psychike homosexuálneho muža "je zakódovaný" hľadač stratených "pokladov," preto, ako slabá a emocionálne dlhodobo nenapĺňaná či sexuálne závislá osobnosť neodolá, ak má príležitosť.

Na druhej strane si uvedomujem, ako to zraní partnera, keď ho prekvapím poznámkou alebo správaním, ktoré svedčí o mojej nedôvere voči nemu. Zdravie je ale najvyššia hodnota, a kto pre to nemá pochopenie, asi by ani nemalo zmysel s ním niečo rozvíjať. Každý už bol aspoň raz veľmi zamilovaný. Každý už raz bezhlavo dôveroval a mnohí už predtým mali aspoň jeden krátkodobý vzťah, a teda sexuálneho partnera, s ktorým to skúsili i bez ochrany (gayovia sa nemusia báť záväzku či otehotnenia, preto sú smelší do nechráneného pohlavného styku, keďže s kondómom to často nie je ono). Ak tomu tak bolo, nie je dôvod brániť sa návrhu, aby sme spolu ako nový pár navštívili nemocnicu, odberové centrum alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a nechali sa obaja otestovať. Lepšie pre istotu ako vôbec. Ísť spoločne na testy je zároveň najcitlivejšie riešenie, ako odstrániť aj maličké pochybnosti o sexuálnej minulosti toho druhého. Je to žiadne alebo minimálne narušenie dôvery vo vzťahu, akt najmenej zraňujúci vzťah ako celok, najšetrnejší kompromis. Je to proste istota, ktorú už nám dvom nikto nevezme, ak sme v minulosti mali nechránené pohlavné styky, hoci aj z lásky, a ten posledný bol viac ako pred troma mesiacmi. Alebo to nechceme vedieť? Veď ako by sme sa potom pozreli do očí tým, ktorým by sme boli povinní oznámiť, že už sú vďaka nám nakazení len preto, že my sme o tom tiež nevedeli a nechceli vedieť?

Nehovorím o úletoch počas "voľných vzťahov," keďže predpokladám, že tam sa kondóm úspešne použije a ejakulát sa vyhne miestam, kde by byť nemal.

Už dávno neplatí to, že prenášačmi HIV sú promiskuitné osoby. Hlavnými príčinami šírenia sú dnes naivita vo vzťahu, slepá dôvera pre zamilovanosť, zatajovanie a klamstvá, no najmä ľahostajnosť a strach. A koľkí už na niečo z toho doplatili, hoci sa nikdy nesprávali promiskuitne? Predstavme si modelovú situáciu: Môj bývalý nevedel, že je HIV+, dôverovali sme si, nakazil ma a ja o tom teda zatiaľ neviem tiež. Niečo ako chrípka, únava, slabosť, predsa nie sú až také alarmujúce. Okrem toho je doba stresu, ktorý sa tiež nemálo podieľa na znížení imunity. Nejako nám to ale prestalo klapať, tak sme sa dohodli na rozchode a po čase si našli nových partnerov. Aj v týchto nových vzťahoch sme si vzájomne dôverovali, pretože bez dôvery to nejde, takže sme nemali dôvod vyhýbať sa análnemu sexu bez ochrany. Traja ľudia úplne zbytočne nakazení, keby toho prvého napadlo urobiť si test aspoň preventívne skôr, lebo tu jednoznačne platí: Dôveruj, ale preveruj.

Opatrnosti nie je nikdy dosť, ale Slováci nenavštívia nemocnicu, kým nemusia. Na začiatku vzťahu chce byť každý trošku lepší, chce sa zapáčiť, nechce si pokaziť renomé už na začiatku, nechce vyťahovať minulosť, používa "ochranné" klamstvá, pretože o nový objekt nechce z rôznych dôvodov prísť. Špeciálne si treba dávať pozor na ľudí, ktorí si hľadajú známosť cez bezplatné internetové zoznamovacie portály pre gayov. Kto je veľmi zamilovaný a bojí sa samoty, je veľmi dôverčivý a naivný. Partner mi síce môže povedať, že si vždy dával pozor, ale môže to znamenať aj to, že bol rovnako dôverčivý ako ja, alebo mal stáleho partnera, ktorý si dodnes nie je vedomý pochybenia či nedbanlivosti zo svojej strany. A môže i klamať o svojej minulosti, aby ma nestratil.

Z toho vyplýva, že ak jeden z nás alebo obaja sme mali pred aktuálnym vzťahom nechránený pohlavný styk s osobami, s ktorými sme boli vo vzťahu pomerne krátko, v novom vzťahu začneme inak, a to zodpovednejšie (sami navrhneme spoločné otestovanie sa).

Aj kvôli čomu sa šíri HIV a prvá pomoc pre vystrašených (vytriezvených)

Komunikácia zo zoznamky pre gayov:

• Koľko máš naozaj rokov? V profile máš uvedené, že 19.
• Mám 17.
• Hľadáš tu sex?
• Mal som včera, nechcem. :D
• Bol to sex s partnerom?
• Nie, čosi, to sa tu nedá nájsť. :D
• To len tak mávaš sex? Veď sa môžeš nakaziť.
• To je moja vec, čo robím so sebou, nehnevaj sa.
• Vieš, predvčerom mi volal jeden známy, že pred pár dňami mu oznámili, že je HIV pozitívny. Posledné mesiace na sebe nespozoroval žiadne príznaky, tie mal až jeho posledný sexuálny kontakt. Obaja tvrdili, že ich sexuálne kontakty boli "overené," nemali náhodný sex, "iba" kamarátov s výhodami.
• Tak ja som mal včera prvý sex, ale vystrašil si ma teraz.
• Mal tvoj sexuálny kontakt ochranu?
• Nie, nemal, ale vyzeral byť zdravý a aj som sa ho na to pýtal a povedal, že je. Bol starší o 9 rokov. Študoval na vysokej škole, je múdry, dva týždne sme si písali a povedal mi, že už dlhšie s nikým nič nemal. Chcel som už skúsiť sex.
• Existuje post-expozičná profylaxia, počul si už o tom? Ak to nestihneš do 48 hodín, potom už len pár mesiacov čakať na výsledok a ten pozitívny už nezmeníš.
• Nie, nepočul som o tom. Otvoril si mi oči. Veľmi sa teraz bojím. Čo mám robiť? Kam mám zavolať? Nie, idem za ním najprv. Bože, nemám jeho číslo a na appke si ma ráno zablokoval...

Posledné roky mám na Slovensku pribúda asi 80 nových prípadov HIV pozitívnych ľudí ročne. Medzi gaymi sa šíri informácia, že vyššie percento (70 %) prenosu infekcie v homosexuálnej komunite v porovnaní s heterosexuálnou komunitou je skreslené vyšším záujmom gayov o testovanie a ich zodpovednosťou. Logicky ani nijako inak to nevychádza, pretože HIV nie je COVID-19 a skôr či neskôr prejde do štádia AIDS, čiže sa skôr či neskôr prejaviť musí, aj keby sa človek netestoval. Faktom zostáva to, že v menšine sa HIV šíri viac ako vo väčšine, pretože v izolovanej menšine je väčšia pravdepodobnosť prenosu infekcie pri rizikovom sexuálnom správaní, ako vo väčšine, najmä ak je v danej menšine vyšší podiel nakazených v porovnaní s rovnako veľkou vzorkou heterosexuálov. Možno aj iným myslením a špecifikami duše členov menšiny.

Gayovia sa často cítia týmito štatistikami dotknutí, preto sa niektorí vzájomne povzbudzujú k tomu, aby pred darovaním krvi neuvádzali v dotazníku svoju sexuálnu orientáciou a rizikové sexuálne správanie a aby na sex bez ochrany druhú osobu presvedčili argumentovaním, že koncentrácia vírusu v ich krvi je nedetekovateľná.

Nakoľko sú mladí homosexuáli často hladní po láske a naplnení mužského vzoru či ideálu (ale aj osamelí a nepochopení), skôr pristúpia na požiadavku iného, možno z ich pohľadu krajšieho, mužnejšieho či dominantnejšieho muža mať sex bez ochrany. Nezodpovedné rozhodnutie nezrelej osobnosti je často potužené alkoholom alebo drogami. Veľmi nešťastným riešením sú kamarátstvo s výhodami a osoby na pre-expozičnej profylaxii, ktoré si myslia, že ich to oprávňuje mať nechránený pohlavný styk. Rovnako ako strata viery v skutočnú lásku, slepá dôvera či sexuálny kontakt v čase emocionálnej nezrelosti (môže byť do rôzneho veku).

Prvá pomoc pre vystrašených (vytriezvených)

O post-expozičnú profylaxiu môže po rizikovom sexuálnom kontakte osoba čo najskôr požiadať na infektologickej klinike v Bratislave, Nitre, B. Bystrici, v Martine a v Košiciach. V Bratislave je potrebné zavolať na telefónne číslo 02/59542960 a prediskutovať svoj problém. Viac informácií a kontakty na ďalších lekárov: https://walki.sk/hiv-aids/ v kolónke NRC pre HIV/AIDS - Dokumenty pre pacientov: Informácia a poučenie pre pacienta...

Kvalita sexuálneho života nemusí byť tým najdôležitejším faktorom vo vzťahu

Rozhovor s doc. RNDr. Danicou Valkovičovou Stanekovou, PhD. z Národného referenčného centra (NRC) pre prevenciu HIV/AIDS v Bratislave

Boli ste jednou z mojich vyučujúcich i skúšajúcich na lekárskej fakulte. Poznám Vás teda najmä z profesionálneho vzťahu, no množstvo iných ľudí Vás pozná osobnejšie, predovšetkým ako nesmierne pokornú, empatickú a obetavú bytosť. O Vašej obetavosti svedčia výsledky Vašej mnohoročnej práce (množstvo preventívnych aktivít, prevádzkovanie Linky dôvery, vykonávanie diagnostiky infekcie HIV, vedenie študentov i asistentov, zahraničná spolupráca...), ktorá je zaiste i tímovou prácou a neúnavné zasahovanie do životov dnes už stoviek ľudí tým najvnímavejším a najľudskejším spôsobom. Týmto Vám chcem verejne poďakovať nielen za súhlas s rozhovorom, ale najmä za to, že ste tu vždy boli a stále tu zostávate pre ľudí, ktorí Vás potrebujú a že to nerobíte len ako svoju pracovnú povinnosť, ale vkladáte do toho kus seba, svojho srdca. Čím vlastne celému pracovnému tímu, pacientom i svojim blízkym ukazujete, že len takto je možné pri duševne náročnej práci horieť a nevyhorieť. Právom ste sa stali Slovenkou roka 2011 za vedu a výskum.

V úvode tvrdím, že sprostredkovávate informácie, ktoré ovplyvňujú ľuďom život. Tí sa na Vás obracajú, možno neraz i s obrovským strachom alebo aj hanbou, či už v poradni alebo pri osobnom kontakte v NRC. Ste prvým bodom v živote novodiagnostikovaného HIV+ pacienta, od ktorého sa po negatívnej správe začína často komplexná zmena jeho života. Ste si však vedomá aj toho, koľkým ľuďom ste zmenili život aj po oznámení pozitívnej správy (v podobe negatívnych výsledkov)? Dozvedeli ste sa o niekom, či už priamo, alebo nepriamo, že oznámenie pozitívnej správy bolo pre neho kľúčovým momentom, po ktorom rapídne zmenil svoj život?

Negatívny výsledok, verím, že mnohým ľuďom zmenil život. Najmä tým, ktorých riziko infekcie zaskočilo, t.j. v niektorej slabej chvíli "zlyhali" a zhrešili voči svojmu partnerovi. Pociťujú vtedy strach z toho, že sa nakazili, že ohrozili svojho partnera či deti a majú aj veľké výčitky svedomia. Mnohí sľubujú, že ak dostanú negatívny výsledok, už nikdy nič podobné nespravia. Často však aj po tom, čo sa testami dokáže, že sa nenakazili, vďaka dlhotrvajúcemu stresu už ani neveria negatívnemu výsledku a nakoniec končia v rukách psychológa či psychiatra. Som presvedčená o tom, že v budúcnosti sa podobnej situácii naozaj zďaleka vyhnú...

Stretla som sa však aj s pacientkou, ktorá v teste zareagovala a musela byť preto opakovane testovaná. Mala tesne pred svadbou a jej partner ju namiesto povzbudenia pri čakaní na konečný výsledok začal obviňovať z nevery. Nakoniec sa infekcia HIV u pacientky vylúčila a ona sa nám prišla poďakovať, že až vďaka tejto pre oboch zaťažkávajúcej skúške pochopila, že by sa o svojho snúbenca nemohla v živote oprieť a svadbu zrušila.

HIV infekcia je stále neliečiteľnou, dnes však so širokým výberom antivirotík s rôznymi mechanizmami účinku. Kedysi prianím, dnes realitou - Pri včasne zahájenej liečbe majú pacienti s HIV vysokú pravdepodobnosť dožitia sa staroby a veľmi dobrej kvality života (ako však hovoríte, vždy je lepšie HIV nemať, pretože infikovaných ľudí už doživotne sprevádzajú rôzne obmedzenia). Napriek tomu, stáva sa dnes ešte na Slovensku, že niekto vyhľadá odbornú pomoc až v poslednom štádiu HIV infekcie (AIDS)?

Áno, každoročne evidujeme na Slovensku tzv. "late presenters," ľudí, ktorí sú diagnostikovaní až v štádiu AIDS a väčšinou už majú tak oslabený imunitný systém, že napriek terapii zomierajú. Je to škoda, lebo čím je pacient skôr diagnostikovaný a liečený, tým má väčšiu šancu dožiť sa dlhého a kvalitného života.

Asi väčšina ľudí, ktorým záleží na ich zdraví, chce po rizikovom sexuálnom kontakte vedieť čo najskôr, ako na tom sú. Je možnosť urobiť odber po niekoľkých dňoch a vedieť spoľahlivý výsledok? Ak nie, prečo?

Základné skríningové vyšetrenie infekcie HIV je založené na súčasnom dôkaze časti vírusu a protilátok. Tým sa skrátilo imunologické okno tak zhruba na mesiac. Odporúčame však klientom prísť na testy ešte neskôr, tak 2 - 3 mesiace po rizikovej udalosti, keďže dĺžka okna závisí aj od množstva vírusu, cesty prenosu, veku pacienta a pod.

V prípade, že sa človek dostal do rizika infekcie HIV, môže do 24 - 48 hodín požiadať o tzv. po-expozičnú profylaxiu na niektorej z infekčných kliník v Bratislave, Nitre, B. Bystrici, Martine a v Košiciach. Liečbu si však pacient hradí sám.

Čo znamená, že výsledok je HIV reaktívny a kedy najskôr môže osoba od infikovania sa vírusom pri nechránenom pohlavnom styku infikovať ďalšiu osobu?

HIV reaktívny výsledok ešte nemusí znamenať HIV pozitivitu.

HIV reaktívny výsledok môže byť spôsobený inou infekciou, očkovaním, inou chorobou a pod. Pacienta možno považovať za HIV pozitívneho, ak mu bola infekcia potvrdená konfirmačnými testami, na Slovensku v NRC pre prevenciu HIV/AIDS.

Po tom, čo sa človek nakazí klasickým pohlavným stykom, trvá cca 2 týždne, keď sa vírus dostáva do krvi a lymfatického systému a stáva sa infekčným. Pri styku do rekta sa môže vírus dostať priamo do krvi a pacient je v tom prípade aj skôr infekčný.

Poznáme aj nesexuálne spôsoby prenosu spomínaného vírusu (krvou a krvnými derivátmi, placentou, materským mliekom), ale predsa len najčastejšou vstupnou bránou sú sliznice (cez slizničné makrofágy) - vagína, rektum, orofaryngeálna oblasť pri nechránenom pohlavnom styku. Pri pohlavnom akte má aj HIV+ muž tendenciu ejakulovať mimo pošvy či konečníka kontaktne - na kožu tela alebo tváre partnera, partnerky. Možno tú potrebu umocňuje aj fakt, že celý sexuálny akt musel byť bariérový. Je možné sa vírusom HIV infikovať vnesením ejakulátu na spojovky (do oka) alebo do drobných čerstvých raniek na koži mimo slizníc, napr. pri vášnivejšom sexe alebo sexe so sadisticko-masochistickými prvkami?

Nepoškodená koža je neprestupná pre vírus, drobné škrabance a ranky však môžu byť vstupnou bránou pre infekciu. Na slizniciach úst, očí, genitálií sa nachádzajú pre HIV vnímavé bunky imunitného systému, najmä dendritické bunky a slizničné makrofágy. Samozrejme, pravdepodobnosť prenosu vírusu vo všetkých prípadoch závisí aj od dávky vírusu a sily imunitného systému.

Párkrát som sa stretol s tým, že mladý muž, ktorý asi necelý rok vedel o svojej diagnóze (HIV infekcii), mi povedal, že je vďaka liekom na nule (nulová vírusová záťaž) a že už môže mať vaginálny alebo análny sex bez kondómu, lebo už nehrozí žiadne riziko. Je to pravda? Ako často sa stretávate s tým, že by už liečená osoba (užívajúca antivirotiká) niekoho nakazila?

Vďaka účinnej liečbe sa infekcia HIV stala liečiteľnou, ale stále nevyliečiteľnou. Mnohí liečení pacienti majú tzv. nedetekovateľnú vírusovú záťaž, čo znamená, že množstvo voľného vírusu je menšie, ako je detekčný limit daného diagnostického testu. Neznamená to však, že nemajú vírus. HIV vírus je veľmi variabilný; pod tlakom liekov je schopný mutovať, a preto sa nedá vylúčiť to, že sa počas liečby stane rezistentným na práve užívané lieky. Takýmto vírusom sa môže nakaziť ďalšia osoba. Rovnako sa stáva, že vďaka mutáciám jedna diagnostická súprava vírus nezachytí, kým iná áno. Aj z týchto dôvodov odporúčam partnerom HIV pozitívnych liečených osôb používať aj kondóm. Stretla som sa s tým, že sa mi novodiagnostikovaný pacient priznal k tomu, že nepoužíval kondóm, lebo ho partner ubezpečoval, že má nedetekovateľnú vírusovú záťaž. Neviem však potvrdiť, či sa naozaj nakazil od svojho partnera, alebo inej osoby. Meno svojho partnera nepovedal.

Je všeobecne známe, že ani kondóm nie je 100%-nou zárukou ochrany zdravia HIV negatívneho partnera pri sexe s HIV pozitívnym partnerom. Najmä mladí dospelí z toho majú hlavu v smútku, pretože ak sa rozhodnú neriskovať, musia sa zamerať len na obmedzenú vzorku potenciálnych partnerov z komunity HIV+. Je toto rozhodnutie podľa Vás výsledkom prehnanej opatrnosti alebo má svoje opodstatnenie? Na čo si dávať pozor pri sexe alebo aj spoločnom živote heterosexuálneho/homosexuálneho páru zdravého a infikovaného jedinca? Dokážu takéto páry spolu dlhodobo a kvalitne (aj sexuálne) fungovať?

Kondóm neprepúšťa vírus HIV. Rizikom nakazenia sa pri použití kondómu je možnosť prasknutia, spadnutia či nesprávneho použitia kondómu. Ako som už spomínala, pravdepodobnosť nakazenia znižuje aj dobre nastavená terapia. V prípade možného rizika po styku môže partner požiadať na niektorej zo spomínaných infekčných kliník o po-expozičnú profylaxiu (PEP). V plnej miere si ju však hradí sám. Rovnako je možné požiadať o pre-expozičnú profylaxiu (PreP).

Či takéto páry v riziku infekcie HIV dokážu dlhodobo fungovať, by skôr mohol povedať sexuológ zo svojej klinickej praxe. Vzhľadom k tomu, že máme medzi našimi pacientmi aj manželov a rodičov, ktorí sa okrem iného rozhodli mať v takejto komplikovanejšej situácii aj deti, som presvedčená o tom, že kvalita sexuálneho života nemusí byť tým najdôležitejším faktorom vo vzťahu.

Má HIV+ osoba povinnosť oznamovať pred zdravotníkom svoju pozitivitu? Ide o trestný čin, ak to zatají napr. z toho dôvodu, že si myslela, že ak má nulovú vírusovú záťaž, nemusí to oznamovať, aby sa zbytočne nevystavovala hanbe?

Pravidlá prevencie infekcie HIV v SR, vrátane jej právnych aspektov, sú zakotvené v Odbornom usmernení MZ SR na zabezpečenie prevencie infekcie spôsobenej HIV v SR zo dňa 1. 12. 1999 (Vestník MZ SR 2000, čiastka 6 - 9 - ďalej OU). Podľa Čl. 2 OU, v prípade novodiagnostikovaného HIV pozitívneho výsledku je pacient poučený o tom, že "nesmie byť darcom krvi ani iného biologického materiálu, že má o svojej HIV pozitivite informovať svojich sexuálnych partnerov a poslať ich na vyšetrenia anti-HIV protilátok." Pacient následne podpisuje prehlásenie, "že si je vedomý svojho zdravotného stavu a nesmie vedome ohrozovať iné osoby či šíriť infekciu HIV ďalej." V opačnom prípade môže byť pacient obvinený zo šírenia infekčného ochorenia či ohrozenia zdravia inej osoby podľa Trestného zákona 300/2005, § 166, ods. 1. Súčasne by však podľa Čl. 10/1 OU mali všetci zdravotní pracovníci pri práci "dodržiavať preventívne opatrenia (používanie ochranných bariér brániacich priamemu kontaktu s telesnými tekutinami pacienta)" a podľa Čl. 10/2 OU "s každým biologickým materiálom ľudského pôvodu, najmä s krvou zaobchádzať tak, ako keby obsahoval HIV." Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť je teda na oboch stranách.

Považujem za potrebné prehodnotiť spomínané pravidlá aj vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je dobre liečený pacient minimálne infekčný vo vzťahu k okoliu.

Na Slovensku máme aj skupinu osôb, ktoré neprišli k infekcii HIV v dôsledku svojho promiskuitného života. Napriek tomu stále existuje stigmatizácia spoločnosťou, ktorá niekedy núti ľudí oddialiť vyšetrenie alebo zatajiť svoju pozitivitu tam, kde je to až neprípustné. Ako by sa mohla riešiť táto situácia?

Potrebná je edukácia odbornej a laickej verejnosti, ale tiež odvaha pacientov začať o svojej diagnóze otvorene hovoriť. Pre mnohých ľudí, vrátane zdravotných pracovníkov, je infekcia HIV hypotetický problém. Skutočný problém spočíva v tom, že mnohí sa neboja infekcie HIV, ale pacientov, ktorých väčšina ľudí ani nepozná. Pritom sú to ľudia ako my všetci, iba mali možno smolu v tom, že v živote stretli niekoho, kto o svojej diagnóze ani nevedel...

22-ročný muž mi rozprával svoj príbeh o tom, že po niekoľkotýždňovom písaní si s iným mužom a aj vplyvom zlého počasia sa rozhodol stretnúť sa s ním v jeho byte. Tam došlo k intoxikácii neznámou látkou a k pohlavnému styku, ktorý už nebol dobrovoľný. Prepláca ľuďom po znásilnení zdravotná poisťovňa po-expozičnú profylaxiu (PEP), ktorá sa musí začať podávať do 48 hodín od nechráneného sexuálneho styku? Ak áno, aké podmienky musí osoba splniť? V prípade dobrovoľného pohlavného styku to preplácané nie je.

Znásilnenie je trestný čin, ktorý je potrebné dokázať. Až potom si môže človek nárokovať na kompenzáciu finančnej ujmy či ujmy na zdraví. Je otázne, ako by tento pán, ktorý s neznámym mužom navštívil jeho byt iba po niekoľkotýždňovom písaní si, vedel dokázať, že nemal s dotyčným sexuálny styk dobrovoľne...

Myslíte si, že po-expozičná profylaxia je pre ľudí finančne nedostupná, alebo o nej väčšinou ani nevedia? Je vždy účinná, ak sa začne podávať včas? Je možné to začať riešiť už cez víkend, ak k nechránenému sexuálnemu kontaktu došlo napr. piatok večer? Čo vlastne treba robiť? Kam ísť?

O PEP možno požiadať na jednej z piatich už spomínaných infekčných kliník. Odporúčam nečakať do pondelka. Čím skôr človek požiada o PEP, tým je väčšia šanca, že sa vírus nezačne množiť v tele. Podobne sú v riziku aj zdravotní pracovníci; im však PEP prepláca zdravotná poisťovňa. Z tých doteraz vyše 20-tich, ktorí už v SR boli v riziku a užívali PEP, sa ani jeden nenakazil.

Čo podľa Vás najčastejšie spôsobuje to, že mladí ľudia napriek osvojeným základným informáciám o zvýšenom riziku prenosu HIV infekcie pri rizikovom pohlavnom styku majú takúto životnú skúsenosť? V Čechách sa posledné roky hovorí o chemsexe ako o stále častejšej príčine iracionálneho sexuálneho správania mladých ľudí. Sú aj u nás častým dôvodom omamné a psychotropné látky?

V našom centre sa s týmto problémom u klientov žiadajúcich o vyšetrenie zatiaľ stretávame veľmi zriedkavo. Vo svete je to však stále väčší problém.

Homosexuálnu komunitu po mnohých skúsenostiach charakterizujem ako plnú nesmierne vnímavých a zraniteľných ľudí, ktoré si so sebou nesú mnohé zranenia ešte pred tým, ako sa stretnú s intoleranciou okolia kvôli svojej sexualite. Štatisticky sa od začiatku testovania na Slovensku nakazilo vírusom HIV viac homosexuálov ako heterosexuálov. Nakoľko sa takmer desať rokov verejne zaoberám problémami v homosexuálnej komunite, častým dôvodom rizikového sexuálneho správania gayov sú sexuálna závislosť začínajúca už v puberte závislosťou na porne, depresivita, emocionálna závislosť so slepou dôverou, v Bratislave sex s cudzincami, ktorí majú našincom "zabezpečiť istejšiu diskrétnosť," nevedomosť, neochota používať kondóm, vnútorná nezrelosť vrátane nezodpovednosti, nízka sebahodnota, nezáujem okolia o potreby, vnútorný svet mladého človeka a jeho vedenie, nedostatok morálnych vzorov, osvojovanie si nevhodných návykov, ale hlavne to, že na Slovensku pre homosexuálov neexistujú iné početné a bezplatné zoznamky, ako sexzoznamky, kde sa jednoducho mladý človek buď prispôsobí nepísaným pravidlám virtuálnej komunity a zapadne, alebo zostáva sám a nepochopený. Ktoré z týchto mnou pozorovaných príčin rizikového sexuálneho správania, prípadne iných, najčastejšie napokon vyúsťujú aj do HIV pozitivity homosexuálnych mužov?

Priznám sa, že sme všetky tieto Vami spomínané príčiny neskúmali. Z našich výskumov vyplýva, že muži majúci styk s mužmi (MSM) menej často používajú kondóm, majú viac sexuálnych partnerov, ako muži majúci styk so ženami. Myslím si že MSM sú vo väčšom riziku infekcie HIV aj preto, že pri sexuálnom styku do konečníka dochádza často k drobným poraneniam a vírus sa dostáva priamo do krvi. V gastrointestinálnom trakte sa tiež vyskytujú bunky imunitného systému vnímavé na infekciu HIV. Navyše promiskuitní MSM sú často infikovaní aj inou sexuálne prenosnou infekciou, ktorá je často vstupnou bránou aj pre HIV.

Prišli mi na um ešte dva prípady nákazy vírusom HIV. V prvom prípade šlo o nedodržanie dohody medzi milencami, že počas doby stretávania sa nebudú mať iných sexuálnych partnerov a v druhom prípade sa partneri - muž a žena vo vzťahu vážne vnútorne ranili. Muž nedokázal pracovať so svojím vnútorným konfliktom, ako ani spracovať rozchod, začal to riešiť náhodnými kontaktmi so ženami so snahou vypnúť sa od emócií a zabudnúť. Následok jeho správania - HIV+. Obaja nemali ani 30 rokov. Aj ten prvý mal milenca kvôli tomu, že už bol zranený, už sa bál nazvať človeka, ktorého mal rád partnerom, budovať emocionálne puto či hlbšiu väzbu. Hoci nemôžeme zodpovednosť za svoj život hádzať na niekoho iného, predsa len sa vo vzťahoch zraňujeme a prestávame veriť v lásku. Niekedy muž vplyvom neriešenia konfliktov a tráum vnútorného sveta prestane chcieť ovládať svoju sexuálnu energiu, aby nezáväzným sexom a zbúraním zábran zabudol či ušiel od všetkého (akoby stratil aj svoju hodnotu a zmysel života). Prečo je dnes tak ľahké sklamať dôveru toho druhého, tak ťažké budovať dôveru, zdieľať svoj vnútorný svet a riešiť ho legitímnym spôsobom? Rozumiete nám mužom niekedy (úsmev)?

Nemyslím si, že je to problém mužov alebo žien. Je to problém osobnostný. Hovorí sa, že bez veľkého rizika niet veľkej lásky. Nemyslí sa tým riziko infekcie HIV, ale skutočnosť, že lásku môžeme aj stratiť. Láska nás učí odpúšťaniu, tolerancii, obete, schopnosti prijímať toho druhého takého, aký v skutočnosti je, nie takého, akým by sme ho chceli mať. Je to práca aj na sebe samom. Takže ide o celoživotné dielo, ktoré budujú obaja partneri, inak sa tá stavba môže na jednej či druhej strane začať rúcať...

Najmä v homosexuálnej komunite sa stretávam s PrEP, teda s pre-expozičnou profylaxiou pri osobách, ktoré sa nepovažujú za promiskuitné, ale odmietajú sex s ochranou a chcú mať 100%-nú istotu. Sú ale antivirotiká v PrEP 100%-ne bezpečné, čo sa týka nežiaducich účinkov (benefit vs. riziko), a zabezpečujúce 100%-ný efekt ochrany pred HIV infekciou?

PreP znižuje riziko infekcie HIV, ale vzhľadom na stále sa meniaci vírus nemožno hovoriť o 100% istote. Boli už popísané prípady nakazenia sa PreP rezistentným kmeňom HIV. Pri dlhodobom užívaní PreP treba tiež rátať aj s nežiaducimi účinkami.

Keď sa povie HIV či AIDS, väčšina ľudí spozornie a dá si pri sexe pozor. Myslia ale mladí ľudia pred intímnym kontaktom aj na vírus hepatitídy B, ktorý môže spôsobiť akútne zlyhanie pečene alebo pri chronicite hepatocelulárny karcinóm (nádor pečene)? Je kondóm dostatočnou ochranou pred infekciou HBV? Ako sa chrániť pred touto nevyliečiteľnou infekciou?

Cesty prenosu infekcie HBV, rovnako ako spôsoby ochrany, sú rovnaké ako pri infekcii HIV. Platí to aj pre infekciu HCV či Treponema pallidum, agens, ktorý spôsobuje chorobu syfilis. Infekcia HBV je na rozdiel od ostatných spomínaných však preventabilná očkovaním.

V minulosti bola HIV infekcia často označovaná ako choroba homosexuálov. Tento mýtus je prekonaný, no na Slovensku sa stále zvyknú ozývať hlasy, že členovia tejto komunity sú roznášačmi chorôb. Promiskuita sa ale netýka konkrétnej sexuálnej orientácie a nie je totožná ani s hypersexualitou. Je ňou vyjadrená túžba po väčšej neviazanosti, slobode alebo aj strach z citovej blízkosti. Predsa len, je homosexuálna komunita na Slovensku častejšie ohrozovaná niektorými ďalšími (okrem HIV) infekčnými alebo neinfekčnými ochoreniami v porovnaní s heterosexuálnou väčšinou?

Promiskuitná časť populácie, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, je ohrozená akýmikoľvek inými sexuálne prenosnými infekciami. V súvislosti s MSM komunitou sú však popísané aj prípady prenosu infekcie HAV (hepatitídy A), ktorá sa považuje za infekciu prenosnú orálne-fekálnou cestou. U MSM sa táto infekcia prenáša aj sexuálnym stykom do konečníka.